50. Výročie Vaďovskej školy

30.jún 2010


  „Čože je to päťdesiatka?“ ... Spievame v jednej známej pesničke a občas sa nad tým aj zamyslíme. Najmä vtedy, ak niekto z nás alebo našich známych oslavuje takéto životné jubileum. Čo je „päťdesiatka“ v živote človeka? Míľnik, pri ktorom sa treba zastaviť a obzrieť späť? Tak to robíme najčastejšie – spomíname, hodnotíme, bilancujeme, občas sa pousmejeme, občas nám do očí vystúpia slzy, no ešte stále máme odvahu plánovať , čo ďalej, čo zmeniť, čo ešte treba urobiť, či prežiť. Päťdesiatka – veľa či málo v živote človeka? Bez ohľadu na odpoveď zvykli sme si oslavovať toto životné jubileum ako významné a neopomenúť ho. Nezabúdame na tých, ktorí sú nám blízki. A zabudnúť nedá ani nám ... Kto je teda dnešný oslávenec? Predstavíme vám ho, tak skúste hádať. Je to dáma, ktorá si na sebe stále dáva záležať, má v sebe čaro múdrosti, iskierku mladosti, roztomilosť detstva a pohľad upriamený na budúcnosť. Pre všetkých, ktorí prídu, má otvorenú náruč a láskavé srdce matky. Ukazuje cestu života tým, ktorí ju hľadajú, miluje deti, ktoré k nej prichádzajú, ale nepripútava ich k sebe. V pravom okamihu otvára svoju náruč a tých, ktorých sama milovala, posiela v ústrety novému životu.









  Vy neviete? A nik Vás nenapadá? Vo vašom okolí tento opis nesedí na nikoho? Ba predsa! Dnešným oslávencom je vaďovská škola. Päťdesiat rokov – veľa či málo v živote školy? Kto by sa pokúsil zrátať tie šťastné oči, ktoré v nej hľadeli na milovanú pani učiteľku? Kto by sa pokúsil porátať množstvo kriedy, ktorou boli nespočetnekrát popísané tabule v jej triedach? Kto by opísal všetky osudy tých, ktorí ju navštevovali, vypátral všetky kúty na zemi, kde sa rozpŕchli jej deti? Netreba, vracajú sa späť. Verte. Ak nemôžu inak, aspoň v spomienkach. Zamyslite sa i vy na chvíľu a spomínajte... Možno na milý hlas prvej pani učiteľky, na drinu spojenú s učením násobilky, na odreté kolená na školskom dvore, na peknú spolužiačku s veľkou červenou mašľou, na chlapcov, ktorí stále niečo vystrájali.








  Škola, to nie je budova. Škola sú osudy – učiteľov, žiakov, moje i tvoje... Päťdesiat rokov v živote školy – veľa či málo? Určite dôvod na oslavu. A tak sme oslavovali. V priateľskom kruhu učiteľov sme spomínali na zrod školstva vo Vaďovciach, na slávnostné otvorenie novej školy 28. januára 1961. Nedá sa spomenúť všetkých, ktorí v nej učili, ktorí sa v nej učili alebo ktorých život bol s ňou pracovne prepojený. No nedá sa nespomenúť štvorlístok najvýznamnejších – doterajších riaditeľov školy – prvú pani riaditeľku Irenu Repkovú, pána riaditeľa Ľudovíta Fabiana, pani riaditeľku Mgr. Emíliu Fabianovú a terajšiu pani riaditeľku Mgr. Annu Zemanovičovú. Čo dodať na záver? To, čo k oslave životného jubilea patrí – želanie: „Milá vaďovská školička! Prajeme Ti, aby si stále žila v krásnom prostredí vo svojej dedinke. Zachovaj si čaro múdrosti, iskierku mladosti, roztomilosť detstva a jasný upriamený pohľad do budúcnosti. Zo srdca Ti želáme, aby Tvojou bránou prechádzalo ešte veľa, veľa deti, ktoré Ťa budú potom celý život oslovovať vďačným a dojatým hlasom - MOJA ŠKOLA - “











späť