obce  V a ď o v c e

za rok 2004

         Kraj : Trenčiansky

                         Spracoval : Ľudovít Fabian

                                                              kronikár obce Vaďovce

       Táto kronika obce Vaďovce za rok 2004 obsahuje 23, dvadsaťtri číslovaných strán

      Vo Vaďovciach dňa 31. marca 2005.

                                          _________________

Alžbeta Tuková

starostka obce

Vaďovce

                            Kronikár : Ľudovít Fabian, nar. 02.08. 1939,

    -    dôchodca,

               -    funkciu kronikára obce Vaďovce

    vykonáva od roku 2003

1)    Úvod do kroniky

           Rok 2004 bol bohatý na udalosti s pozitívnym i negatívnym obsahom zasahujúcim do života občanov v celej Slovenskej republike (SR) a pochopiteľne okrajovo aj našu obec v menšom obsahu.

           Voľba prezidenta SR, referendum o skrátení volebného obdobia, voľby do Európskeho parlamentu, zníženie nezamestnanosti, príchod zahraničných investorov na Slovensko...

            Z negatívnych udalostí, ktoré zasiahli aj našu obec, treba spomenúť stále vysokú dlhodobú nezamestnanosť našich občanov (najmä Rómov), zvyšovanie cien energií (teplo, elektrina), poplatkov za vodu, za odpad rôzneho druhu, za rôzne služby obyvateľstvu a v poslednom rade za potraviny.

            Čo bolo pozitívne vo Vaďovciach?

Postupný rozvoj podnikateľských aktivít v oblasti techniky, pôdohospodárstva, potravinárstva...

Skrátka – všehochuť nášho obyvateľstva.

2)   Činnosť obecného úradu

           Hlavné úlohy v roku 2004:

a)                             Stanovenie a schválenie rozpočtu obce na rok 2004

b)                             Zabezpečovanie úloh k odkanalizovaniu obce

c)                             Prijatie všeobecne záväzných nariadení obce

-                                                         o miestnych poplatkoch

-                                                         o odpadkoch

-                                                         o zriaďovacej listine obecnej knižnice

-                                                         o knižničnom  poriadku miestnej ľudovej knižnice

-                                                         o požiarnom poriadku obce

-                                                         o registratúrnom poriadku obce

-                                                         o prevádzkovom čase zložiek v obci zabezpečujúcich služby pre  

-                                                         občanov                                                                                    

-                                                         dane z nehnuteľností a iné poplatky

Jednotlivé hlavné úlohy boli prerokované na zasadnutiach obecného zastupiteľstva v plánovaných termínoch v priebehu roka 2004. Prijaté k nim boli aj uznesenia obecného zastupiteľstva.

K plneniu úloh na úseku financovania činnosti obecného úradu uvádzam všeobecnú formuláciu, že plán rozpočtu na rok 2004 a jeho využitie (čerpanie) v roku 2004 pre potreby obecného úradu boli v zhode.

Nenastali žiadne problémy, ktoré by vyvolali platobnú neschopnosť obce voči dodávateľom zo štátneho i súkromného sektoru.

           Odkanalizovanie obce bolo témou na prejednanie v orgáne obecného úradu už druhý uplynulý rok a určite bude horúcou témou na rokovaniach aj v rokoch po voľbách do obecného zastupiteľstva v roku 2006. Ochrana životného prostredia vyvoláva tlak na funkcionárov okolitých obcí včítane Vaďoviec, ktoré zatiaľ o výstavbe kanalizácie iba rokujú, prijímajú návrhy technických postupov, pripravujú sa projekty stavby pre obce Krajné, Vaďovce, Kostolné, Hrašné, Hrachovište, Višňové. Čistička bude dobudovaná v Krajnom a do jej prevádzkových objektov budú odpadové vody dopravované systémom toku pod tlakom čerpadiel. Tento spôsob je navrhnutý z dôvodov  technických, nakoľko niektoré zainteresované obce majú menšiu nadmorskú výšku v akej bude prevádzkovaná čistička v Krajnom. O realizácii tejto významnej stavby  sa bude rokovať i naďalej, aby sa dosiahol konkrétny efekt v podobe prevádzky schopnej čističky ochraňujúcej životné prostredie konkrétnych obcí.

        V súvislosti s odvozom domového odpadu a platením za manipuláciu s ním  poznamenávam, že niektorí občania nie sú ochotní platiť za tieto objednané služby z dôvodov nedostatku financií, prípadne z iných dôvodov.

Absencia neplatičov je úhrada za odvoz domového odpadu obecným úradom prenesená na kapitolu verejné výdavky z rozpočtu alebo na poctivých platičov v obci formou zvýšenia poplatkov  pre nich (podľa mienky neinformovaných občanov).

           Výsledky plnenia úloh na úsekoch rôznych aktivít obecného úradu sa v roku 2004 premietli do dvoch projektov vypracovaných starostkou obce. Na základe jej prvého projektu pod názvom KULTÚRNO – SPOLOČENSKĚ A REKREAČNO  ODDYCHOVĚ CENTRUM OBCE ZELENĚ SRDCE NAŠEJ OBCE s dotáciou od Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky vo výške 50 000,- Sk sa vybudoval park pred kultúrnym domom na rozlohe asi 70 m štvorcových. V parku boli osadené lavičky, nízke elektrické lampy, vysadené okrasné dreviny, opravené schodište, vydláždené priľahlé chodníky zámockou dlažbou. Sympatické dielo pri kultúrnom dome určite oživilo prostredie aj pri obecnom úrade v strede dediny.

Druhý projekt so zámerom rekonštruovať sociálne zariadenie v kultúrnom dome bol dotovaný finančným príspevkom z Ministerstva financií Slovenskej republiky vo výške 30 000-, Sk.

          V rámci sociálneho programu v roku 2004 obecný úrad prispel na výučbu anglického jazyka v materskej a základnej škole, na lieky pre chorých občanov v sume 5 400-, Sk. Pred koncom roka boli poskytnuté sociálne výpomoce v sume 12 900-, Sk, sociálna výpomoc občanom v hmotnej núdzi vo výške 9 000-, Sk, odmena pri príležitosti životných jubileí občanov v sume 3 500-, Sk.

Obecný úrad ďalej prispel deťom odkázaným na stravovanie v školskej jedálni, na školské potreby a štipendium pre deti žijúce v rodinách, ktoré sa nachádzajú  v hmotnej núdzi: Miroslav Hučko, Zámková Denisa, Zámek Tomáš, Koštial Marek, Bačová Simona, Zámek Michal, Zámek Milan, Koubek Ján.

3)   Verejno – spoločenský život 

        Hneď začiatkom roka 2004 začali orgány štátnej správy plniť dôležité úlohy:    

        Dátum – 3. apríl 2004 signalizoval všetkým na zainteresovaným pracovníkom štátnej správy, že ich čaká náročná práca v príprave prvého kola prezidentských volieb na Slovensku. V podmienkach obce Vaďovce boli všetky úlohy týkajúce sa tejto udalosti prenesené na obecný úrad – pripraviť volebnú miestnosť, volebnú urnu, voličské zoznamy, volebné lístky, zostaviť volebnú komisiu podľa pravidiel volebného zákona, informovať občanov o všetkom čo sa tejto udalosti týka. Obecnému úradu boli doručené volebné    lístky v množstve podľa počtu voličov pre všetkých prezidentských kandidátov: Eduarda Kukana, Rudolfa Šustera, Vladimíra Mečiara, Ivana Gašparoviča, Františka Mikloška a ďaľších menej významných kandidátov, Bútoru, Kubíka a Kálmana. Do voličských zoznamov v našej obci bolo zapísaných 562 voličov. Volieb sa zúčastnilo 324 voličov, čo percentuálne znamenalo 57, 64 %. Aký úspech dosiahli jednotliví kandidáti vo Vaďovciach?

Mečiar Vladimír               143 hlasov   46,33 %

Gašparovič Ivan                82 hlasov    26,56 %

Kukan Eduard                    47 hlasov    l5,22 %

Šuster Rudolf                     19 hlasov     6,15 %

Mikloško František                4 hlasy       l,29 %

        Vo Vaďovciach teda v I. kole prezidentských volieb zvíťazil jednoznačne

Vladimír Mečiar. Ako to dopadlo v rámci Slovenska? V prvom kole prezidentských volieb na Slovensku uskutočneného 3.4. sa stal víťazom predseda Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko (ĽS – HZDS) Vladimír Mečiar s podporou 32,73 % voličských hlasov. Za ním skončil občiansky kandidát Ivan Gašparovič, ktorého podporovala aj strana SMER so ziskom 22,28 % hlasov. Tento výsledok oboch politikov predurčil na postup do druhého kola volieb hlavy štátu dňa 17. apríla 2004. Minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan  ako kandidát Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ) a premiéra Mikuláša Dzurindu skončil až tretí, keď získal o 0,19 % hlasov menej ako Ivan Gašparovič, čo bola strata 3 644 hlasov.

 Ostatní kandidáti v prvom kole prezidentských volieb skončili nasledovne:         

        Rudolf Šuster (súčasný prezident)       - 7,42 %

        František Mikloško (poslanec NR SR) -  6,51 %                                                                                                                                                                                                                                                                                          

        Michal Bútora (nezávislý)                     -  6,51 %

Ostatní poslanci získali voličské hlasy pod úrovňou 1 %.

        II. kolo prezidentských volieb sa uskutočnilo 17. apríla 2004. O voličské hlasy sa uchádzali postupujúci kandidáti z prvého kola – Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič.

Vo Vaďovciach  bolo do zoznamu voličov zapísaných 572 oprávnených voličov.

Počet oprávnených voličov, ktorým boli vydané obálky s hlasovacími lístkami bolo 336.

Počet platných hlasov odovzdaných pre oboch kandidátov boli rozdelené nasledovne:

          1. G a š p a r o v i č  I v a n         Doc., JUDr., CSc.     171 hlasov

          2.  M e č i a r  V l a d i m í r          JUDr., Dr. H. c.        164 hlasov

V rámci celoslovenských výsledkov voľby prezidenta v II. kole bol úspešnejší Ivan Gašparovič a stal sa tretím prezidentom demokratickej Slovenskej republiky, ktorá bola vyhlásená 1. januára 1993 za nový samostatný a suverénny štát v strednej Európe.

         Volebná komisia pre voľby prezidenta republiky pracovala v zložení

Dagmar Ďurišová                 predsedníčka

Fabianová Emília                 podpredsedníčka

Klimáček Gustáv                  člen

Barborík Rastislav                člen

Zámečník Ján                       člen – delegovaný stranou ANO v Starej Turej

V deň I. kola prezidentských volieb na Slovensku (3.4.2004) sa konalo aj referendum o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky aj v tom istom časovom rozpätí v sobotu. Na rôznych miestach boli iba volebné miestnosti. Volebná miestnosť pre voľby prezidenta SR bola zriadená v sále kultúrneho domu a volebná miestnosť pre referendum bola zriadená v zasadačke obecného úradu.

V referende mali občania odpovedať na otázku:“ Ste za to, aby poslanci Národnej rady  Slovenskej republiky prijali zákon (ústavný) o skrátení III. volebného obdobia  Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) tak, aby sa voľby do NR SR konali v roku 2OO4?“

       Vo voličskom zozname obce bolo zapísaných 556 oprávnených voličov.

       Účasť občanov na referende                            302  54,3 %

       Odovzdaných hlasovacích lístkov                    299

       Neplatné hlasovacie lístky                                    2

       Platné hlasovacie lístky                                    297

       Počet hlasov  „ áno „                                        266   89,0 %

       Počet hlasov  „ nie  „                                          31   10,4  %

Údaje o voľbe prezidenta poskytla členka volebnej komisie E. Fabianová dňa 4.4. 04. Údaje o hlasovaní v referende  o skrátení III. volebného obdobia NR SR dňa 3.4. poskytla starostka obce Vaďovce.

V podmienkach obce bolo referendum platné na základe 89 % účasti občanov i na základe kladného vyjadrenia občanov k referendovej otázke.

      Podľa celoštátnych výsledkov stalo sa referendum neplatným, lebo sa na ňom zúčastnilo  iba 35,86 % oprávnebých voličov. Aby bolo referendum platné, musí byť účasť nad 50 %. Najväčšiu účasť voličov  dosiahli v okrese  Poltár – 54,47 % a najnižšiu účasť v okrese Dunajská Streda – 6,59 %.

       Volebnú komisiu pre referendum tvorili:

Hletková Gizela, Dingová Jozefína, Atalovičová Katarína, Gajdošová Katarína a Tuka  Ľubomír ml.

VOĽBY DO EURÓPSKEHO PARLAMENTU

           celoštátne vyhlásené na 13. júna 2004 od siedmej hodiny ráno do desiatej hodiny večer sa vo Vaďovciach konali už tradične v sále kultúrneho domu. V týchto voľbách mali voliči zvoliť za poslancov Európskeho parlamentu delegovaných kandidátov politických strán na Slovensku.

Vo Vaďovciach bolo do voličského zoznamu zapísaných 564 voličov.

Oprávneným voličom boli vydané obálky s volebnými lístkami v počte 142.

Počet vhodených obálok do urny bolo142.

Počet platných odovzdaných volebných lístkov bolo 141.

Najviac hlasov získala Ľudová strana HZDS – 52

SMER        29 hlasov

SDKU        17  hlasov        Strana demokratickej a kresťanskej únie

KDH          16  hlasov         Kresťansko – demokratické hnutie

KSS          12  hlasov         Komunistická strana Slovenska                                                                                   

SNS            3  hlasy           Slovenská národná strana

                              2   hlasy           Slobodné fórum

                               1  hlas             Občianska konzervatívna strana

                               1  hlas             Rómske kresťanské demokratické hnutie  

                                                                    Slovenska

          ČINNOSŤ   SPOLOČENSKÝ CH   ORGANIZÁCIÍ

                 Poľovnícke združenie 

     Poľovníci v našej obci sú v súčasnosti najlepšie organizovanou spoločenskou organizáciou s náročnými povinnosťami pri ochrane fauny vo vaďovskej prírode. Zlyhanie jednotlivcov v tomto spolku tvrdo postihuje  najmä nadriadený orgán so sídlom v Novom Meste nad Váhom. Členskú základňu tak ako i v minulom roku tvorili štrnásti muži a dve ženy – pani Sokolíková Ľuboslava a Naďová Anna. Povinnosti v spolku pre každého člena  najmä v rámci ochrany poľovnej a často aj inej divej zveri prideľuje 5 – členný výbor, ktorého mená ani funkcie sa nezmenili oproti roku 2003. Pomerne široký poľovný revír je bohatý najmä na diviačiu zver. Čiastočná spokojnosť sa na tvárach funkcionárov dá odhadnúť po čítaní srnčej zveri. Stagnujú však druhy ako je zajac poľný, králik divý, bažant obyčajný, jarabica, prepelica a v súčasnosti hádam aj muflón. Preto sa vo vaďovskom revíri organizuje spoločná poľovačka  každoročne iba na diviačiu zver.

        Najpočetnejšia skupina lovcov na spoločnej poľovačke bola 30. októbra 2004. Prečo najpočetnejšia? No preto, lebo sa na nej zúčastnilo 43 lovcov a 14 pomocníkov (honcov). Do konca roka sa taký počet lovcov v revíri  už neobjavil.

         Najhodnotnejší úlovok na tomto hone bol priznaný „flinte“ člena vaďovského spolku bývajúceho v Starej Turej aj s rodinou. Podarilo sa mu skoliť kapitálneho kanca. Jeho hmotnosť po vyvrhnutí vnútorností bola asi 105 kilogramov. Jeho meno bolo spomenuté aj pri hodnotení najúspešnejšieho strelca v roku 2004 z radov kolektívu členov vaďovského spolku. Jeho celoročný lovecký úspech – 4 kusy diviačej zveri a jeho meno Mgr. Igor Gašparík.                         

          Podarilo sa mi tiež zistiť, že najvýznamnejším hosťom na spoločnej poľovačke práve 30.10. 2004 bol pán Fukna z Oblastného lesného úradu v Novom Meste nad Váhom. Podľa slov tajomníka vaďovského poľovníckeho združenia pána Ladislava Baranoviča bolo všetci hostia významní, ktorých združenie pozvalo(každý člen spolku si mohol pozvať maximálne dvoch hostí), ale podľa neho to bol práve pán Fukna.

No a podľa tajomníka n a j v y d a r e n e j š i a poľovačka bola vraj tá z konca októbra. Prečo? Preto, že pri tak početnej skupine lovcov a pomocníkov(57) sa funkcionárom podarilo organizačne veľmi dobre zvládnuť celodenný pobyt masy ľudí v prírode  v ostrom strete lovec – diviak  a nikomu sa nič nestalo. 30. október bol označený i za najúspešnejší poľovný deň v histórii PZ Vaďovce, keď sa podarilo z revíru odviezť 14 ulovených diviakov.

         Skoro na každej väčšej poľovačke sa lovci cítia ako v nebi. Najmä vtedy, keď už pri prvých stretnutiach lovcov s početnou čriedou diviakov                      padnú prvé a pritom úspešné výstrely a pomocníci majú o „zábavu“ postarané. Krátka prestávka po skončení kola a sčítaní ulovených zvierat umožní tvrdým chlapom z radu lovcov chlípnuť si z „ploskačky“ (fľašky) zakázanej domácej FRNDŽALICE. Potom sú „flinty“ ticho a hovoria chlapi. Najmä tým najveselším a najvtipnejším sa rozviažu jazyky. Medzi najvtipnejších poľovníkov vraj patrí najstarší člen PZ, náruživý lovec Milan Petrovič (prezývaný Šándor). Keď práve on začal hovoriť o práve skončenej poľovačke, tak sa všetci prítomní cítili akoby na poľovačke ani neboli., hoci stáli od neho  iba niekoľko metrov. Tak si vymýšľa. Medzi najkrajšie vtipy sa určite zaraďujú aj výroky aktérov na druhý deň po poľovačke, ktorými si pred seba kladú predsavzatia, že už nikdy nebudú piť alkoholické nápoje. Jedná sa najmä o známych hostí, ktorí nemajú svoj vlastný revír. Je pre nich veľkým zážitkom vraj to, keď sú pozvaní na ďalšiu poľovačku a ďalšie pohostenie.

        Na otázku, ktorá z vaďovských  poľovníckych manželiek je poľovníkmi považovaná za najsympatickejšiu, tajomník Baranovič odpovedal: Každý poľovník má sympatickú svoju manželku. Záleží od toho v akej situácii sa na ňu pozerá, pri akej príležitosti a v akom je stave. Nakoniec mu vyšlo, že tá jeho je predsa len najsympatickejšia.

        Vaďovskí poľovníci sú vraj v súčasnosti abstinentami s miernymi sklonmi

k ochutnávke tvrdých tekutín.

Kultúrno – spoločenské podujatia organizované poľovníkmi sú vraj naj...

Strelecké preteky poriadané v letnom období na vlastnej strelnici v Hloží pri dobrom počasí prilákajú veľa obdivovateľov tejto zaujímavej zábavy.

Hostia Katarínskej zábavy sú poľovníkmi pozývaní  na posedenie  do kultúrneho domu pri živej hudbe, ktorá hrá aj pre náročných tanečníkov.

         Okrem týchto spoločenských podujatí stojí pred poľovníkmi dôležitá úloha, od splnenia ktorej závisí existencia združenia – obnovenie nájomnej zmluvy na roky 2005 – 2014. Ak sa ju podarí naplniť, budúce desaťročie môžeme v kronike obce písať i naďalej ako o najlepšie organizovanom spolku občanov vo Vaďovciach.

                          Dobrovoľný  hasičský  zbor

          je záujmová organizácia, ktorú finančne podporuje obecný úrad. Odbornosť hasičov metodicky vedú nadriadené orgány pre dobrovoľné hasičské zbory so sídlami v Novom Meste nad Váhom a v Trenčíne.

          Funkcionársky aktív  tejto zložky OcÚ sa oproti roku 2003 nezmenil. Zmenil sa iba počet členov. Organizácia hasičov registrovala v roku 2004 ako najstaršieho člena 71 – ročného (1933) Michala Urbana s domovým číslom 182.

Technickú zdatnosť si vaďovskí hasiči overovali na okresnej súťaži v Čachticiach, kde sa neumiestnili v prvej desiatke. Znamená to, že v príprave na zvládnutie reálnej situácie pri požiari v akejkoľvek lokalite alebo v obci musia poriadne pridať. Nie príliš slávne skončili aj na obvodnej súťaži hasičov v Bzinciach – Hrubej strane (kopanice). Je zaujímavé, že počet členov s nižším vekom  ako 40 rokov je 21. Teda fyzické predpoklady na lepšie výsledky v súťažiach sú dobré. Chýba im asi väčšia chuť do nácvikov viacerých prvkov útoku na požiarnu situáciu.

          V inventári zboru je okrem iného hasičského materiálu aj autocisterna a malá motorová striekačka. Autocisternu zakúpil obecný úrad (OcÚ) na dražbe, ktorú organizovala Slovenská sporiteľňa po likvidácii Jednotného roľníckeho družstva so sídlom vo Vaďovciach. Táto technika je po dlhých

rokoch užívania technicky opotrebovaná a jej technický stav sa udržiava podľa toho, aké množstvo finančných prostriedkov na opravy a celkovú údržbu vyčlení obecné zastupiteľstvo. S týmto stavom techniky nastávajú často problémy pri výjazdoch na akcie pre hasičov.                                                                                                                                                                 

Vaďovskí hasiči okrem zásahov pri požiaroch a iných povinnostiach majú úlohu každý rok 30. apríla postaviť v areáli hasičskej zbrojnice MÁJ a 31. mája tento symbol jari, mladosti, krásy zasa povaliť. Pri stavaní mája je veselo. Najmä pri peknom počasí, živej muzike, fľaši dobrej pálenky, dobrej nálade prítomných, hojnej účasti mládeže, pikantnom guláši. „ Nie každý rok bývajú v pekle hody.“ Ani stavanie mája vo Vaďovciach nebýva každoročne sprevádzané vysnívanými ideálmi, ale snaha o zachovanie starých dobrých zvykov v našej obci zatiaľ pretrváva.                                                      

 ČINNOSŤ  POLITICKÝCH  STRÁN

            Jedinou aktívnou politickou stranou vo Vaďovciach v tomto roku je opäť len Hnutie za demokratické  Slovensko-Ľudová  strana(HZDS). Vzhľadom k tomu, že výročná členská schôdza  obecnej organizácie HZDS-ĽS sa nekonala v priebehu roka 2004, nedošlo ani k žiadnym zmenám

vo výbore  tejto politickej organizácie. Ak sa výročná schôdza nekonala pre akékoľvek dôvody alebo príčiny, signalizuje to pre mimostranícku verejnosť v obci, že pravdepodobne dochádza v tomto hnutí  prinajmenšom k oslabovaniu aktivity členstva. Jednou z úvah o príčine tohto oslabenia aktivity je pravdepodobne nepresvedčivé konanie na politickej scéne Slovenska zo strany vedenia tohto politického zoskupenia na najvyššej úrovni.

             Počet členov sa oproti roku 2003 tiež nezmenil. Členská základňa strany je prevažne vekovo nad 50 rokov. Najstarším členom strany je Ján Frolo.  Vek do 50 rokov má iba 5 členov. Najmladšou členkou je Zuzana Naďová , narodená v roku 1978.                                                                                                      Nadriadeným orgánom  je

Okresné predstavenstvo v Novom Meste nad Váhom. Jeho predsedom je Ing.

Jozef Brestenský, ktorý zastáva aj funkciu primátora Nového Mesta nad Váhom už druhé volebné obdobie. Predpoklady na radikálne omladenie členstva strany v obci sú pre budúcnosť hmlisté. Predsedníčka strany Alžbeta Tuková dokonca v písomnom vyjadrení pre kroniku uvádza, že nepredpokladá nárast členstva, pretože získavať nových členov je veľmi náročná práca  a prakticky v podmienkach našej obce úplne nemožná. Ľudia už ani neprejavujú záujem o politiku. Ľudová strana HZDS pôsobí aj v susedných obciach Kostolné a Hrachovište. Ako sa im tam darí rozširovať členskú základňu sme sa nedozvedeli.                                                                                 

4)   Ekonomický  život

        VZNIK  FIRIEM   A   ŽIVNOSTÍ

                                   G a b r i p l a s t   spol. s.r.o.

        Rozsiahly objekt bývalej opravárenskej dielne zaniknutého roľníckeho družstva so sídlom vo Vaďovciach sa dňom 5. septembra 2001 stal vlastníctvom talianskych občanov vystupujúcich pod menom Tibaldi Umberto a Fernanda Piccolli. Založili tu firmu GABRIPLAST  spol. s. r. o., ktorá spustila  výrobu polyetylénových vreciek z recyklátu dovezeného zo zahraničia v roku 2002. Nehnuteľnosť s priestrannými dielenskými priestormi využívaná firmou Gariplast spol. s.r.o. na výrobu plastových vreciek má hodnotu okolo 3 600 000,- Sk (tri milióny šesťstotisíc). Prevádzku výroby zabezpečuje desať zamestnancov a všetci dochádzajú z okolitých obcí – Kostolné, Krajné, Stará Turá, Višňové. V kolektíve desiatich zamestnancov pracujú aj dve ženy. Je zaujímavé, že vo firme nie je zamestnaný ani jeden občan Vaďoviec. Nie je známe prečo je to tak. Konateľkou firmy je Jana Mikešková zo Starej Turej. V neprítomnosti ju zastupujú – účtovníčka Mária Schindlerová, vedúci výroby Peter Januška a Ľuboš Ďuriš. Tomuto kolektívu pracovníkov sa podarilo za rok 2004 vyrobiť toľko kusov polyetylénových vreciek pre zahraničných odberateľov, že ich odvážalo až 35 plno naložených kamiónov. Firma nemá žiadnych obchodných partnerov vo Vaďovciach. V priebehu roka 2004 nedošlo počas prevádzky ani vo voľných dňoch k žiadnym škodám na materiále, strojoch ani na poškodení zdravia zamestnancov počas výroby.

          Informácie o firme poskytla konateľka Jana Mikešková.

                             M o t o – K o v o – P l a s t

         je oficiálny názov živnosti, ktorej majiteľom je rodený Vaďovčan pán Milan Kubrický starší. Práci, ktorú vykonáva teraz ako živnostník sa venoval ešte v časoch pred rokom 1989 popri zamestnaní na miestnom roľníckom družstve, konkrétne v roku 1989. Ako profesionál vo svojom odbore  automechanik živnostník začal pracovať až v roku 2002 mimo zamestnania. Náplň jeho práce v súčasnosti spočíva v oprave motorových vozidiel a lisovanie  umelých hmôt (plastov).

          Majiteľom nehnuteľností, v ktorých bola prevádzka živnosti spustená, je

Kubrický Milan starší. Jeho pôvodné povolanie je mechanik – opravár.

Obchodnými partnermi jeho živnosti sú Chirana – PREMAGAS Stará Turá, Plast IPM Vaďovce, zákazníci s osobnými i nákladnými vozidlami. Pri oprave motorových vozidiel používa rôzne súčiastky vlastné i dodané zákazníkmi.

           V roku 2003 skolaudoval novú autodielňu vo dvore blízko rodinného domu, ktorá je priestorovo oveľa väčšia ako pôvodná dielňa po Milanovi Frolovi. Pre budúcnosť počíta s výstavbou ďalšej dielne s priestormi na inštaláciu stroja pre výrobu výliskov z umelých hmôt.

            Informácie o živnosti poskytol majiteľ živnosti sám.                              

                                      V a ď o v s k á    p e k á r e ň

          Základy  „pekárenstva“ vo Vaďovciach položil mladý muž Jozef Krúpa pochádzajúci zo staroturianskych kopaníc, ktorý sa v jeseni 1941 oženil a jeho manželkou sa stala, vtedy slečna, AnnaTrúsiková rodáčka z Hrušového.

Z ich manželstva pochádza jediný syn, ktorý vyštudoval chemické inžinierstvo na Chemickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Tento jediný potomok manželov Krúpovcov mi poskytol najdôležitejšie informácie o živote a práci svojich rodičov a niečo i o sebe. Jeho otec ešte ako slobodný mládenec sa v Novom Meste nad Váhom vyučil za pekára a v tomto meste začínal aj svoju dlhoročnú prax. V roku 1942, v období existencie Slovenského štátu si manželia Krúpovci prenajali od vaďovského občana Šetinu rodinný dom (v súčasnosti má podobu moderného jednoposchodového rodinného domu s dvomi bytmi a domovým číslom 101). V ňom si postavili staromódnu hlinenú pec, v ktorej sa majster Krúpa rozhodol premieňať chlebové cesto dodané zámožnejšími občanmi obce na chutný chrumkavý a čerstvý okrúhly bochník chleba.

Predtým, než začala táto veľká Krúpova pec fungovať, majetnejší občania piekli každodenný chlieb v malých domácich pieckach len pre svoju rodinu. Vaďovské gazdinky v nich určite nedokázali upiecť chlebík takej kvality ako vyučený pekár Krúpa vo svojej veľkej peci. Vykuroval ju kvalitným bukovým drevom.  Na moju otázku pre syna Ivana prečo sa rodičia rozhodli usadiť práve vo Vaďovciach odznela takáto jednoznačná odpoveď: Vo všetkých okolitých obciach (Kostolné, Stará Turá, Hrachovište Krajné) už pekárne fungovali, len vo Vaďovciach nie.

Pre zaujímavosť uvádzam, že v Krajnom, Kostolnom aj v Hrachovišti  už viac ako 40 rokov pekárne nie sú v prevádzke, ale tá vaďovská slúži občanom do súčasnosti (poznámka kronikára). V začiatkoch každú sobotu sa piekli v peci majstra Krúpu koláče, buchty a iné pochutiny z múky, ktoré donášali upiecť mnohé vaďovské ženy z rodín finančne lepšie situovaných. Pre chudobnejšie rodiny piekol majster Krúpa chlieb z vlastnej múky. V jeho pekárni si mohli občania kúpiť aj čerstvé žemle a rožky. Kvalitou svojej práce majster Krúpa dosiahol, že počet jeho zákazníkov sa stále zvyšoval. Jeho prvá hlinená pekáreň pri náraste zákazníkov už kapacitne nestačila spĺňať predstavy majiteľa. Práca v nej začala byť ťažšia a náročnejšia na fyzickú silu.

          Preto „rodinná rada“ rozhodla, že z nasporených koruniek si Krúpovci postavia novú, väčšiu a modernejšiu pekáreň v novostavbe rodinného domu, ktorý stojí dodnes na novom pozemku neďaleko kultúrneho domu pri ceste smerom na Starú Turú pod domovým číslom  321. So stavbou začali v povojnovývh časoch v roku 1948. Svoju druhú pekáreň začali stavať v auguste 1950. V novembri toho istého roku začali vykurovať novú pec a v decembri  majster Krúpa mohol v nej začať piecť chlieb za celkom iných pracovných podmienok ako v tej starej hlinenej.

Novú pec postavil peciarsky pán majster Novák z Brna. Pri stavbe tejto pece použil peciarsky majster sklo z fliaš, za účelom tepelnej izolácie. Technická zaujímavosť , ktorá sa pri stavbe pece ešte využila je vyhrievanie vnútorného priestoru parou. Jedná sa teda o parnú pec. V roku 1952 došlo k znárodneniu celej pekárne pre Jednotu spotrebné družstvo v Myjave. Táto obchodná organizácia platila pôvodným majiteľom Krúpovcom nájom, ktorý po jeho celkovom splatení bol vraj nižší ako bol celkový úver na pekáreň.

Poznamenávam, že manželia Krúpovci boli vo „svojej“ pekárni zamestnaní aj po znárodnení. Vzhľadom k tomu, že pekáreň začala produkovať výrobky nielen pre obec Vaďovce, ale aj pre okolité obce. V nich už pekárne neexistovali a vo Vaďovciach sa musel stav pracovníkov rozšíriť o nových. Ako pomocní pekári sa u majstra Kúpu vystriedali napríklad Talába Michal, Karol Mramúch, Michalec Vlado a ďalší. Po novembri 1989  na základe prijatých reštitučných zákonov  v parlamente bola pekáreň vrátená pôvodnému majiteľovi.

            Po smrti rodičov sa majiteľom pekárne stal ich syn Ing. Ivan Krúpa aj šéfom kolektívu zamestnancov. Riadi, organizuje, zabezpečuje a kontroluje chod svojho podniku ako naslovovzatý odborník. Veď je vyučeným pekárom, maturantom na Strednej priemyselnej škole chemickej v Banskej Štiavnici a vzdelaným chemikom s vysokoškolským diplomom. Je občanom Bratislavy, kde žije aj s rodinou. Vo Vaďovciach zvelaďuje dedičstvo po rodičoch a pokračuje  ako člen druhej generácie Krúpovcov vo výrobe každodennej potraviny pre ľudí.

           Tretia generácia Krúpovcov sa určite pekárenstvu venovať nebude. Ivanov syn, vyštudovaný lekár nemieni pokračovať v práci svojho deda a otca. Ten sa zodpovedne venuje svojmu povolaniu lekára v Bratislave

           V roku 2004 boli v Krúpovej pekárni zamestnaní nielen muži. Medzi nimi sa objavila aj jediná žena, vyučená pekárka Ivana Slováčková – rodená Jamrichová a jej matka Zdena Jamrichová so zaradením na prácu predavačky v obchode s chlebom. Vaďovskí pekári v tomto roku spracovali 2 200 q múky, ktorú im dovážajú mlynári z Pohronského Ruskova. Z tohto množstva sa pekárom „U Krúpu“ podarilo napiecť okolo 270 000 kusov kvalitného chleba. O kvalite tohto tovaru sa šíria chválospevy ďaleko za hranicu obce. Ešte za vlády komunistov si chodili „fajnšmekri“VAĎOVSKÝ  CHLIEB  kupovať až od Trenčína po Piešťany a od Nového Mesta nad Váhom  po Myjavu. Čo malo vplyv  na vysokú kvalitu vaďovského chleba? Na prvom mieste je to láskavý vzťah k tejto práci zo strany pekára, vysoká odbornosť a v neposlednom rade prísady, o ktorých pekári neradi hovoria. Vaďovský chlieb sa v súčasnosti rozváža do Starej Turej, Hrachovišťa, Krajného, Nového Mesta nad Váhom, Čachtíc, Částkoviec, Podolia, Očkova, Pobedíma, Hornej stredy, Potvoríc a do Myjavy. Pre Vaďovce sa tento chlieb predáva v obchode Ing. Krúpu.

          Ešte v roku 2003 začal Ing. Krúpa s asanáciou časti pekárne, v roku 2004 pribudli k pôvodnej časti nové priestory. Dielo sa nepodarilo do konca roka dokončiť. Prečo tieto stavebné úpravy?Vstupom Slovenska do Európskej únie v máji 2004 sa sprísnili normy pre všetky potravinárske výrobne, ktoré sú zamerané na hygienu výroby, čistotu prostredia, kvalitu výrobkov.

          Pekáreň vlastní automobil so špeciálnym určením pre rozvoz chleba do širokého okolia. Vodiča a súčasne i obsluhu  tohto vozidla vykonáva vaďovský občan Tibor Pilát. Práve tento zamestnanec vie najlepšie, kde skladá najväčšie množstvo z pekárenského vozidla. Najväčším odberateľom vaďovského chleba sú novomestské obchodné organizácie. Na druhom mieste je mesto Stará Turá .

          Problémy a pocity majiteľa vaďovskej pekárne? Čiastočné problémy sa vyskytli s dokončením nových priestorov pekárne. A pocity? Pán Ing. Krúpa sa vyjadril, že vaďovské prostredie nie je naklonené sympatiami k jeho podnikateľskej činnosti.

           Bývalý kronikár Ing. Milan Orlich vo svojich záznamoch v obecnej kronike pri charakteristike obyvateľov Vaďoviec uviedol, že sú veľmi pracovití, ale pritom veľmi hašteriví a závistliví. Že by to bola pravda?

V závere poznamenávam, že v roku 2004 pracovali v pekárni štyria pekári od nedele večera do soboty rána.

                 YURKI   HAYTON – č e r p a c i a    s t a n i c a

        pohonných hmôt je v prevádzke od septembra 2000 a nachádza sa vo dvore bývalého roľníckeho družstva vo Vaďovciach. Táto obchodná firma za úhradu poskytuje motoristom naftu, benzín, oleje, filtre, destilovanú vodu, mazivá, čistidlá, sviečky do motorových vozidiel. Stanicu v nepretržitej prevádzke obsluhuje kolektív štyroch pracovníkov , z ktorých Pavol Mikláš, občan obce Kostolné, zastáva funkciu vedúceho. Bohumil Hučko je jediným Vaďovčanom v tomto kolektíve. Inventárna hodnota kompletného zariadenia stanice (nehnuteľnosti) je 650 000,- Sk bez tovarových hodnôt. Aký bol hrubý finančný obrat v roku 2004 sme sa nedozvedeli. Podľa vyjadrenia vedúceho stanice zariadenie pracuje bez problémov od samého začiatku.

           Firma YURKI  Hayton vlastní vo Vaďovciach aj administratívnu budovu bývalého roľníckeho družstva a nádrž na vykurovacie oleje. Dodávateľom predávaných tovarov je vlastná firma so sídlom vo Vajnoroch.

           Nepretržitá prevádzka stanice mimoriadne vyhovuje motoristom z blízkeho okolia. Navštevujú ho aj motoristi jazdiaci cez Vaďovce aj zo vzdialenejších oblastí Slovenska. Podľa informácie vedúceho stanice s týmto režimom prevádzky sa uvažuje aj pre budúce roky.

 Motoristi – stáli klienti z okolitých obcí by privítali, ak by k piatim čerpadlám firma v blízkej budúcnosti nainštalovala aj zariadenie na hustenie pneumatík automobilov prípadne iných vozidiel vzduchom.

          Tento krok majú vraj v pláne vykonať, ale kedy to bude vie vraj len šéf firmy. Dočkajú sa motoristi požadovanej služby ozaj v blízkej budúcnosti?                                  

5)    Kultúrno – spoločenský život                                              

ČINNOSŤ   KULTÚRNYCH   ZARIADENÍ

                                  K u l t ú r n y   d o m

             Kultúrny dom  vo Vaďovciach  bol v uplynulom roku permanentne využívaný tradičnými podujatiami – konali sa v ňom tanečné zábavy, oslavy významných výročí, rodinné oslavy, podujatia organizované štátnou správou,

podujatia organizované obecným úradom a rôzne iné činnosti.

             Podľa úvahy kronikára vaďovský kultúrny dom vo svojej histórii spolu s občanmi tejto dedinky po prvýkrát privítal pod svojou strechou a s úctou obdivoval vzácneho človeka, našu občianku, praprababičku          

    S T O R O Č N  Ú   pani   E V U    B A Č O V Ú ,                                                   

so svojimi najbližšími rodinnými príslušníkmi. Pri tejto príležitosti ju do kultúrneho domu prišla pozdraviť starostka obce pani Alžbeta Tuková, pracovníčka obecného úradu zastupujúca Zbor pre občianske záležitosti (ZPOZ) vo Vaďovciach a žiaci Základnej školy vo Vaďovciach s kultúrnym programom.

         Pani Eva Bačová sa storočnice dožila 29. septembra. Do tohto dňa sa v histórii obce nedožil 100 rokov azda žiaden náš občan. Matuzalemský vek pani Evy je ojedinelý aj v širokom okolí kraja pod Veľkou Javorinou.      

                 Pod Veľkou Javorinou sa i narodila - 29. septembra 1904 v dedinke                                  

Horné Bzince v chudobnej rodine s rodným menom Sapáčková. Vydala sa ako 18-ročná do rodiny Bačovej (prezývanej Šlapko) z Vaďoviec a stala sa občiankou Vaďoviec. Ako mladé dievča si na chlieb zarábala ako slúžka v bohatých rodinách až „hen“ v Bratislave a inde. Rodičom sa narodila ako tretia v poradí z deviatich detí. Aj preto musela slúžiť už ako mladé dievča, aby pomohla rodičom uživiť svojich šesť mladších súrodencov i seba.

Do rodiny Bačovej priviedla na svetlo božie päť zdravých detí, ktoré žijú dodnes. Prvé dieťa porodila 22. 3. 1928.

          Sto rokov života oslavovala za účasti 60 rodinných príslušníkov v sále

Kultúrneho domu vo Vaďovciach. Na pôde obecného úradu ju privítala pani Viera Chrenčová (administratívna pracovníčka obecného úradu. Slávnostný príhovor k storočnici jubilantky predniesla starostka obce Alžbeta Tuková. Program oslavy spestrili spevmi a prednesenými básničkami žiaci miestnej

základnej školy. Medzníkom v jej živote sa stal i rok 2002, kedy sa stala občiankou mesta Myjava ako 98 ročná žijúca v dome dôchodcov.           

.                                               D e ň  m a t i e k

          Oslava Dňa matiek  v Kultúrnom dome vo Vaďovciach sa konala za účasti asi 60   mamičiek, babičiek, tiet a troch otcov(Stančík Miroslav, Capák Jaroslav, Šútovský Erik) . S kultúrnym programom vystúpili žiaci materskej a základnej školy v obci. Obsahom programu žiakov boli básničky a pesničky o mame. Program uvádzala starostka obce pani Alžbeta Tuková. Každé vystúpenie detí bolo rodičmi odmenené potleskom. Program so žiakmi  nacvičili učiteľky MŠ Janegová, Záhorová, ZŠ Fabianová, Novomestská a Čerešňová.

                                 Miestna  ľudová  knižnica

        Funkciu knihovníčky v Miestnej ľudovej knižnici (MĽK) Vaďovce vykonávala i v tomto roku pani Viera Biesiková, ktorá okrem tejto činnosti vykonáva školnícke práce v miestnej materskej škole (MŠ)na čiastočný úväzok. V miestnom klube FITNES pracuje ako masérka.

Miestna ľudová knižnica vykonáva službu pre občanov pod gestorstvom obecného úradu (OcÚ). Majetkom knižnice okrem ostatného materiálu je 5661 kníh. Prevádzka knižnice je zabezpečená v odpoludňajších hodinách týždenne v pondelok a stredu mimo letných prázdnin.

        V roku 2004 vykazovala knižnica 48 členov z toho 18 detí. V priebehu roka si členovia z radov dospelých  vypožičalo 578 kníh a z radov detí 216 kníh. Knihovníčka nezistila na požičaných tituloch žiadne poškodenie, ktoré by znamenalo vyradenie z knižného fondu. OcÚ  ako gestor knižnice zakúpil osem nových kníh o 11 menej ako v roku 2003. Najstaršími členmi MĽK sú Pavol    Hučko č.d. 72 a Michal Držík 111. Hučko Pavol (najstarší člen) bol najusilovnejším čitateľom, keď vo svojom voľnom čase v priebehu roka prečítal 33 kníh.

         Žiadne iné služby okrem požičiavania kníh knižnica neposkytuje. Podľa názoru kronikára by OcÚ mohol ako sponzor pre toto kultúrne zariadenie vyčleniť zo svojho rozpočtu na kalendárny rok finančné prostriedky na predplatné za odber 1 exemplára tlačovín Trenčianske noviny, Kopaničiar, Turiansky spravodaj.

          Na Slovensku sa v súčasnosti konštatuje, že občania nie sú informovaní o

dianí v spoločenskom a kultúrnom živote. Málo vedia o problémoch v zdravotníctve, školstve, energetike, nezamestnanosti alebo o dielčich úspechoch občanov v našom regióne. Prečo je tomu tak? Ba dokonca nie je o živote obyvateľstva podjavorinského regiónu informovaný ani kronikár Vaďoviec. Bolo by žiadúce, aby aspoň knižnica umožnila našim občanom včítane kronikára nahliadnuť do tlačovín vyššie uvedených. Ešte v nedávnej minulosti ponúkali tlačoviny občanom, krčmy, holičstvá, niektoré železničné stanice...

          V súčasnosti by teda pre naplnenie tejto požiadavky mohla byť „zneužitá“

aspoň vaďovská knižnica.

                                     O b y v a t e ľ s t v o    

        Vaďovce patria počtom obyvateľstva medzi malé obce. Okolité pahorky zvierajú obec veľmi tesne z východu a zo západu, čím bolo obyvateľstvo prinútené danými prírodnými podmienkami od najstarších dôb svoju rodnú dedinu osadiť do úzkej doliny v pretiahnutom tvare. V Myjavskej pahorkatine sú na tom rovnako všetky a preto sú asi aj všetky také malé na rozdiel od Čachtíc, Podolia . Nie je ani veľká nádej zvýšenia rastu obyvateľstva do  budúcnosti.

          V tomto roku k 31.12.O4 žilo na území obce 704 obyvateľov. Okrem nich žijú na území Vaďoviec piati prisťahovalci, ktorí sa na obecnom úrade

neprihlásili k trvalému pobytu. Počet obyvateľov stúpa a klesá súčasne počas víkendov, kedy navštevujú svoje haciendy bratislavskí a trnavskí chalupári v počte okolo 30 osôb.                                                                                              V priebehu roka sa narodilo sedem detí z toho tri dievčatá . „Nič moc“ ako vravia optimisti.

Prisťahovalo sa devätnásť a odsťahovalo osem osôb. V tomto prípade ide o očividný prírastok.

Počet detí do troch rokov žije dvadsať, od troch rokov do pätnásť žije 93.

Počet obyvateľov nad šesťdesiat rokov žije 149. Z porovnania údajov z posledných dvoch riadkov nám vyplynie „konštatácia“, že aj naša obec starne po vzore celého Slovenska.

Obecný úrad eviduje až sedemdesiat nezamestnaných občanov hlavne rómskych a z nich väčšinu žien. Mnoho z nich nemá úplné vzdelanie zo základnej školy.

Obec eviduje 44 neobývaných domov, ktoré by možno pomohli poriešiť najmä mladým rodinám ich vážnu bytovú problematiku.

                        Z b o r   p r e   o b č i a n s k e   z á l e ž i t o s t i  

                                                (ZPOZ)

          je inštitúcia založená pri obecnom úrade poverená vykonávať činnosť verejno – spoločenskú (občianske pohrebné obrady, životné jubilea občanov, slávnostné zápisy novorodencov do pamätnej knihy OcÚ, každoročné stretnutia dôchodcov jubilantov nad 60 rokov v kultúrnom dome. V roku 2004 sa vaďovský ZPOZ v spolupráci s rodinou Bačovou podujal na organizovanie oslavy

100 – ročného jubilea od narodenia vaďovskej občianky pani EVY  BAČOVEJ

narodenej 29. septembra 1904. Oslava sa konala v Kultúrnom dome vo Vaďovciach. Podrobnosti o tomto podujatí ZPOZ-u sú zaznamenané v tejto kronike na strane dvanástej.

         V rámci Mesiaca úcty k starším , ktorý pripadá na október prijala starostka obce Pani Alžbeta Tuková 32 jubilantov. Boli to 60, 65, 70, 75, 80, 85 90 – roční dôchodcovia, ku ktorým pozývala každoročne aj všetkých starčekov a starenky dožívajúcich sa 91  viac rokov.

          Funkcionármi vaďovského ZPOZ-u sú: Alžbeta Tuková – slávnostný rečník na občianskych obradoch, Viera Chrenčová – slávnostná recitátorka, Elena Rubaninská – slávnostná recitátorka.

                                C i g á n i  -  R ó m o v i a

        Presný údaj o prisťahovaní sa Cigáňov do vaďovskej kotliny nie je známy. Určite to bolo v období, ktoré umožnilo tomuto etniku sťahovať sa z miesta na miesto v časoch nepriateľských nájazdov Tatárov a Turkov alebo iných nepriateľských útokov na územia obývaných Slovákmi.

         Cigáni, vlastným menom Roma, sú skupinou obyvateľstva rozptýlenou v nerovnakej hustote po celom svete. Časť z nich žije dodnes potulným spôsobom života. Pochádzajú z Prednej Indie, ktorú opustili pred deviatym storočím nášho letopočtu. Najstaršie zmienky o Cigáňoch v Európe sú v I. polovici 14. storočia – okolo roku 1330 na Balkáne. V dávnej minulosti boli o ich pôvode rôzne domnienky a podľa toho im boli dávané rôzne mená: v angličtine sa menujú GYPSIES, v španielčine GITANOS (oboje znamenalo pôvodné obyvateľstvo Egypta), vo francúzštine BOHÉMIENS – obyvatelia Čiech.

          V niektorých krajinách pod heslom slobody spôsobu života sa konzervuje ich starý  spôsob a tým aj veľké rozdiely medzi nimi a necigánmi.

Zdôrazňujem, že v súčasnosti sa táto skupina obyvateľstva žijúca vo Vaďovciach  spoločenskou úrovňou, ba niektorí aj životnou úrovňou vyrovnajú ostatným obyvateľom obce (GÁDŹOM – tak ich prezývajú vaďovskí Cigáni).

           Pôvodný jazyk Cigánov tvorí jednu vetvu indoeurópskych jazykov Prednej Indie. Keď sa prenesieme do súčasnosti, /úradné pomenovanie tejto skupiny obyvateľstva na Slovensku a teda i v našej obci je RÓM, RÓMKA, RÓMOVIA. Mnohí naši rómski občania   vravia: Do novembra 1989 (17. novembra 1989 došlo k zmene spoločenského poriadku na Slovensku) sme boli Cigáni a Cigánmi aj ostaneme. Je zaujímavé, že pri poslednom sčítaní obyvateľstva v našej obci sa k rómskej národnosti prihlasil iba jeden občan. Ostatní občania rómskeho pôvodu uviedli, že sú slovenskej národnosti.

            K 31.12.04 žilo vo Vaďovciach 70 osôb rómskeho pôvodu, ktoré boli prihlásené na obecnom úrade k trvalému pobytu a 5 osôb neprihlásených k trvalému pobytu. Všetci žijú v dvadsiatich rodinách. Kronikár v priebehu roka zaznamenal v obci  rómske priezviská Zámek, Danihel, Parči, Hulín, Kálay, Jankovský,  Buriansky, Baláž, Cicko, a Koubek. Najvyššieho veku sa v tomto roku dožila Zuzana Zámková – 86 rokov. Prvá kolónia Rómov vo Vaďovciach sa usadila v JARKU na dolnom konci obce pri železničnej trati a druhá nad cestou pri potoku Tŕstie za zákrutou cesty medzi horným koncom a jazerom.

             V roku 2004 žila v obci rómska rodina Miroslava Jankovského s najväčším počtom detí – 5 synov. Rómske rodiny s jedným dieťaťom boli Miroslava Parčiho a Gustáva Burianskeho.

              Najsympatickejšou dospelou Rómkou bývajúcou vo Vaďovciach a zároveň matkou jedinej dcéry je manželka Vladimíra Parčiho – Alena.

Výučný list vlastní desať vaďovských Rómov.                                                                                                               

Vlastníkmi najkrajších rodinných domov v obci sú rodiny Jankovského Miroslava a Pavla Hulína.

V roku 2004 bolo dlhodobo zamestnaných 16 osôb: Vladimír Parči, Baláž Milan, Danihel Pavol, Jankovský Miroslav, Kálay Eduard, Zámek Miroslav, Balážová Viera, Zámková Jaroslava, Kálayová Anna, Parčiová Alena, Hulín Pavol mladší, Danihel Miroslav, Hulínová Zdena, Buriansky Gustáv, Zámková Anna, Danihelová  Božena.

Najvyššiu životnú úroveň je možné sledovať v rodine Miroslava Jankovského.

              Posledným cigánskym vajdom vo Vaďovciach bol Zámek Štefan a spolu s manželkou Juditou bývali v chatrči v lokalite JÁREK. V JARKU v medzivojnovom období 20. storočia  bývali v ôsmich chatrčiach. V tomto období sa cigánski obyvatelia živili viacerými remeslami a z nich veľmi dobre ovládali kováčstvo, kamenárstvo, ovládali prácu pri výrobe surovej tehly a pritom v čase voľna najmä v podvečer sa pri spoločnej zábave stretávali všetci cigánski obyvatelia JÁRKA pri ohni uprostred ulice medzi chatrčami, kde spievali, hrali na rôzne hudobné nástroje, tancovali podľa rytmických cigánskych melódií.

              V najťažších časoch predchádzajúcich storočí sa živili aj žobraním, krádežami, keď si nevedeli živobytie zaobstarať poctivou prácou.

               Podľa starších občanov Vaďoviec bola najkrajšou cigánskou dievčinou Ivona Zámková – dcéra Jozefa Zámka prezývaného FERKO a jeho manželky Anny Zámkovej. Ivona v súčasnosti  žije na Morave a vedie usporiadaný život. Jeden z jej synov údajne študoval na lekárskej fakulte a stal sa lekárom v Brne.                                                                                   

6)    Duchovný  a  náboženský  život

                   E v a n j e l i c k á   c i r k e v   a. v.

               Najvýznamnejšia slávnosť roka v Cirkevnom zbore  ECAV v Kostolnom sa konala 21. novembra 2004  v  XXIV. nedeľu po Svätej Trojici, ktorá sa uskutočnila pri príležitosti:

 - 219. výročia pamiatky posvätenia  chrámu Božieho

 - posviacky organa a plynofikácie kostola

 - uvedenie do úradu zborovej dozorkyne Emílie Bilčikovej

Kázal: biskup Západného Dištriktu Ivan Osuský

Posväcoval a uvádzal dozorkyňu: senior Myjavského Seniorátu Samuel Mišiak

                Na slávnosti sa zúčastnilo 150 veriacich v kostole a

hostia: deti farára Michala Oravca – Michal Oravec a Milota Trnavská

             bývalý farár Miroslav Kýška s manželkou Vierou

             biskup Západného Dištriktu Zvolen Ivan Osuský

             senior Myjavského Seniorátu Myjava Samuel Mišiak

             konsenior Myjavského Seniorátu Sobotište Ľubomír Batka

             farárka Zuzana Durcová z Košarísk

             farárka Anna Durcová z Hlbokého

             starosta Zdeněk Chrenč s manželkou z Kostolného

             starosta Emil Bunčiak s manželkou z Hrašného

             starostka Alžbeta Tuková so synom z Vaďoviec

             riaditeľka ZŠ v Kostolnom Anna Zemanovičová

             riaditeľka ZŠ vo Vaďovciach Emília Fabianová s manželom

25. apríla 2004  II. nedeľu po Veľkej noci sa konala slávnosť konfirmačná s účasťou  ôsmich konfirmantov a 192 ľudí v kostole.

            V roku 2004 zomrelo vo Vaďovciach 5 cirkevníkov z nich 3 ženy.

Cirkevný sobáš v kostole ani požehnanie manželstva z Vaďoviec nebolo zaznamenané.

            Ku Krstu Svätému do chrámu v Kostolnom priniesli rodičia Rastislav Barborík a Andrea rodená Pastvová dcérku Evu Barboríkovú, narodenú 8, septembra 2004 v Myjave. Akt krstu vykonala sestra farárka Ľubica Kopincová 6. novembra 2004.

             Vyučovania náboženskej výchovy v Základnej školy v Kostolnom sa v roku 2004 zúčastňovali žiaci 6. a 8. ročníka – iba bratia Juraj a Martin Šimovičovci.

V Základnej škole vo Vaďovciach navštevovalo hodiny náboženskej výchovy 10 žiakov 1. – 4. ročníka.

              V priebehu roka 2004 liturgiu sestry farárky i pozvaných hostí z radov funkcionárov ECAV ako aj spevy nábožnych piesní veriacimi s hudobným doprovodom kantora Jána Sadloňa – študenta evanjelickej teológie v Bratislave pôvodom z Krajného najmä jeho virtuozitou i kvalitou nového organa vyznievali spontánne.

         Informácie pre kroniku poskytla pani farárka Ľubica Kopincová.                      

                    R í m s k o - k a t o l í c k a   c i r k e v

      Celkom najvýznamnejšou udalosťou v Rímsko – katolíckej farnosti Vaďovce v roku 2004 bola birmovka. Sviatosť birmovania sa vo Vaďovciach neudeľovala desaťročia a ani starší farníci si nepamätajú, kedy bol naposledy na návšteve nášho kostolíka biskup. Preto vaďovská katolícka komunita prežívala mimoriadne radostne nedeľu 26. september 2004, keď do Vaďoviec zavítal mons. Štefan Vrablec, biskup, aby udelil sviatosť birmovania jedenástim birmovancom z Vaďoviec, Kostolného a z Krajného.  

      Pán biskup sa cítil vo Vaďovciach veľmi dobre, nadchol ho kostolík a atmosféra v ňom. V tú nedeľu si našiel vo Vaďovciach aj priateľa, s ktorým biskup doteraz udržuje kontakt písomne i telefonicky. Je ním malý Timotej Gajdoš, 5-ročný miništrant. Pán biskup sa chce do Vaďoviec vrátiť aj pri menej oficiálnej príležitosti, aby si z vaďovskými farníkmi priateľsky podiskutoval.

      Pri príležitosti vysluhovania sviatosti birmovania sme dokonca museli založiť úplne novú Matriku birmovaných, ktorá vo farnosti absentovala.

      V roku 2004 si vo vaďovskom kostole nevyslúžil sviatosť manželstva ani jeden pár. Čo je však pozitívne, nemali sme ani jeden pohreb a pokrstili sme sedem detí – všetci boli chlapci:

Ľuboš – Jakub Jánoška    Kostolné        František-Mária Benian       Vaďovce

Daniel Valach                    Kostolné        Samuel Hruša                       Vaďovce

Dominik Valach                 Kostolné        Matej Polčan                         Vaďovce

Matúš Pisca                       Kostolné

        V katolíckej farnosti vo Vaďovciach v roku 2004 nikto nezomrel.

Ďalej zaznamenávam, že vaďovskí farníci urobili v kostole veľký poriadok. Odstránili z neho nevhodné drevené pódia, na ktorých sa vyskytla plieseň hubová. Táto nebezpečná pliaga sa začala rozširovať po celom kostole, ale včasný zásah farníkov zabránil väčším škodám na majetku cirkvi. Pri týchto prácach sa podarilo objaviť pôvodnú dlažbu v sanktuáriu a tiež kamenný schodík s letopočtom 1770. Tento schodík pochádza z čias barokovej úpravy kostola,

Z dôvodov lepšej komunikácie medzi veriacimi a tiež medzi veriacimi a kňazom pristúpili cirkevníci k personálnej zmene v službe kostolníka. Túto službu po pánovi Ernestovi prebral Roman Benian.     

      Informácie pre kroniku poskytol pán farár Irenej Ciutty

7)   Školstvo a vzdelávanie

       Základná škola 1, - 4. ročník vo Vaďovciach k 30. 6. 2004 evidovala v triednych výkazoch 22 zapísaných žiakov z toho 9 dievčat zaradených do výchovno-vzdelávacieho procesu. K 1.9.začalo navštevovať školu 23 žiakov z toho 10 dievčat. K 30.6.04 končilo školský rok 5 rómskych žiakov z toho 3 dievčatá. K 1. septembru 04 nastúpilo 7 rómskych žiakov z toho 4 dievčatá.

        Školský klub detí k 30.6. navštevovalo 18 žiakov. K 1. septembru  sa prihlásilo do školského klubu (ŠK) 23 žiakov.

        Učiteľské miesta i miesto vychovávateľky ŠK sa oproti roku 2003 nezmenili. Taktiež sa nezmenili jednotlivé pracoviská a úlohy.

        K 1.9.04 sa triednictvo v I. a II. triede oproti stavu k 30.6.04 nezmenilo.

K zmene došlo na mieste vychovávateľky ŠD.

       Z materskej dovolenky sa vrátila pani Katarína Kovačovicová a zaradená bola na jej pôvodné miesto spred materskej dovolenky.

Nedošlo k zmene ani na mieste učiteľky angličtiny. Nezmenili sa ani miesta katechétov.

       Združenie rodičov a priateľov školy (ZRPŠ) riadil 5-členný výbor v zložení:

Jaroslav Capák       predseda, otec troch žiakov       

 Dana Stančíková    pokladníčka , matka dvoch žiakov

Mária Dlhá               členka, matka 1 žiaka

Emília Bačová         členka, matka 1 žiaka

Jana Caltíková        členka, matka  1 žiaka                                                                                                                             V tomto zložení pracoval výbor ZRPŠ do 30.6.04. Od 1.9.04 došlo zmene na funkcii predsedu, keď po odchode pána Capáka plenárna schôdza ZRPŠ na jeho miesto zvolila pani Silviu Plašienkovú..

       Rodičovský členský príspevok na rok a na rodinu bol členskou schôdzou odhlasovaný vo výške 50,- Sk bez rozdielu v počte detí navštevujúcich základnú školu.

Výbor ZRPŠ sa podieľal na príprave detského karnevalu, ktorý sa konal v priestoroch chodby ZŠ. Z fondu ZRPŠ rodičia zakúpili odmeny a občerstvenie pre masky.

Výbor ZRPŠ sa podieľal aj na príprave školského výletu v spolupráci s riaditeľstvom školy.

       Žiaci mali po celý rok možnosť pracovať v záujmových útvaroch jazyk anglický a počítačový krúžok vedený Mgr. Zlaticou Novomestskou začal pracovať od 1.9.04.

Pod vedením pedagogických pracovníkov sa žiaci zúčastňovali rôznych spoločenských podujatí: Jarné a jesenné cvičenia v prírode,      

                                         Dyňová slávnosť

                                         Vystúpenie s kultúrnym programom na stretnutí   jubilantov – dôchodcov v rámci Mesiaca úcty k starším (október)

                                         Vystúpenie s kultúrnym programom na oslave       100. - ho výročia narodenia pani Evy Bačovej v kultúrnom dome

                                          Vítanie Mikuláša v kultúrnom dome

                                           Slávnosť Pod jedličkou v ZŠ

                                           Detský karneval v  ZŠ

                                           Vítanie jari -  školská slávnosť

                                           Zber starého papiera v marci a septembri

                                           Vystúpenie s kultúrnym programom na oslave Dňa matiek v kultúrnom dome

                                           Súťaž v prednese poézie a prózy v školskom kole

                                           Pytagoriáda – školské kolo

                                           Výtvarná súťaž v rámci školy

                                           Výtvarné súťaže v rámci Slovenska

                                           Športová olympiáda v rámci Medzinárodného  dňa detí (MDD)  na školskom ihrisku

       Školský výlet pre žiakov a ich rodičov sa uskutočnil 19.júna na trase Vaďovce, Topolčianky,Tesárske Mlyňany, Nitra a späť.V rámci výletu žiaci spolu s rodičmi si prehliadli prezidentské letné sídlo v Topolčiankac aj známy žrebčín v tejto obci. Okrem šľachtených koní si výletníci nenechali ujsť ani prehliadku rezervácie  s jej vzácnym „obyvateľom“ ZUBROM  EURÓPSKYM, aj

Arborétum v Tesárskych Mlyňanoch. V závere výletu postihla výletníkov nákupná horúčka a preto si ju museli liečiť v nitrianskom Tescu.

                                   M a t e r s k á   š k o l a

      Materskú školu vo Vaďovciach navštevovalo do 30.6.04  20 žiakov z nich bolo 8 dievčat, po 1.9.04 – l9 žiakov a z nich bolo zasa 8 dievčat.

     Pedagogickú činnosť do 30.6.04 vykonávali učiteľky Helena Janegová poverená funkciou riaditeľky školy a Slávka Záhorová. Po1.9. 04 nastúpila do funkcie riaditeľky školy bývalá vychovávateľka ŠK pri ZŠ vo Vaďovciach Lívia Čerešňová, ktorá vystriedala odchádzajúcu Helenu Janegovú.

       Do 30.6.04 navštevovali MŠ  3 rómske deti, po 1. septembri dve. Do konca júna navštevovalo MŠ sedem dochádzajúcich detí z iných obcí.Po1. septembri 04 šesť detí.

I v MŠ sa učila angličtina v rámci záujmového útvaru. Hodiny tohto jazyka navštevovalo najviac dvadsať a najmenej devätnásť detí MŠ.

       Najväčšiu absenciu prihlásených detí na zamestnaní  zaznamenala riaditeľka školy 16.12. 04 v počte osem.

       Školníčka pani Viera Biesiková je dlhodobou pracovníčkou MŠ a v súčasnosti pracuje s 0,35 % pracovným úväzkom.

Najmladším žiačikom do 30.6.o4 bola Natália Páleníková, narodená 13.6.2001, po 1. septembri Dulinková Monika narodená 8. októbra.

       Predsedníčkou ZRPŠ v MŠ po celý rok 2004 bola Silvia Plašienková, matku jedného žiaka.

Školská kronika bola založená, ale od roku 1992 nie je písaná. Riaditeľka školy Lívia Čerešňová je ochotná pokračovať v kronika od niektorého budúceho školského roka.

       Na skvalitnenie životného prostredia detí v MŠ bude potrebné už v najbližšom období vymaľovať celú učebňu a zakúpiť nový koberec.

                               Š k o l s k á   j e d á l e ň

       pri Základnej škole vo Vaďovciach bola v terajšej budove školy  zriadená k 1. septembru 1974, nakoľko do tohto termínu sa žiaci stravovali v bývalej katolíckej škole. Túto starú školskú budovu aj s priľahlým pozemkom neskoršie od obce odkúpil Milan Frolo starší. Ešte krátko pred Frolovou kúpou ju prenajalo Jednotné roľnícke družstvo (JRD) vo Vaďovciach za účelom ubytovania svojho zamestnanca. Po vysťahovaní nájomníka JRD zo schátrajúceho objektu školy

došlo k jej zbúraniu a na tomto mieste si Milan Frolo s manželkou dali stavebnej firme  postaviť montovaný rodinný dom typu OKÁl, ktorý v súčasnosti obýva po jeho smrti manželka Alžbeta so synom Ing. Milanom Frolom.

       Budova katolíckej školy, lepšie povedané školskej jedálne pred odkúpením bola už vekom tak opotrebovaná, že stravovanie školopovinných detí v takomto objekte s výskytom nebezpečných hlodavcov bolo teda z hygienického hľadiska

.nemožné.

       Preto už v roku 1973 Odbor školstva Okresného národného výboru v Trenčíne rozhodol, že riaditeľstvo školy musí vytvoriť podmienky v budove školy pre zriadenie novej školskej jedálne. V opačnom prípade stravovanie 51 žiakov ZŠ zruší. Riaditeľ školy pre účely zriadenia školskej jedálne (ŠJ) vyčlenil priestory špeciálnej učebne (slúžila v prípade nepriaznivého počasia ako telocvičňa) a školského kabinetu na prízemí budovy.          Z priľahlej „odpočivárne“ pre kuričov sa zriadil najskôr sklad potravín a prípravňa jedál zo zeleniny. Na ploche špeciálnej učebne (asi  8 metrov štvorcových) sa zriadila kancelária pre vedúcu ŠJ Annu Naďovú, ktorá súčasne vykonávala funkciu vedúcej  školskej družiny (ŠD) pri základnej škole. Prvou kuchárkou, ktorá ako prvá začala pripravovať jedlá pre žiakov v novej školskej jedálni, bola pani Judita Naďová.

Koncom školského roka 1973/74 sa začalo s prácami na úprave priestorov pre ŠJ, nákupom nábytku, chladničky, vykonali sa vodoinštalačné práce. Elektrický sporák  slúžiaci školskej kuchyni doteraz bol prevezený zo Školskej jedálne v Kostolnom. Bol úplne nový, ešte nepoužitý a mal slúžiť v kostolanskej škole miesto starého sporáka na tuhé palivo. Keďže v Kostolnom sa neponahľali s jeho inštalovaním (po dovoze bol uložený na chodbe školy niekoľko mesiacov), Odbor školstva v Trenčíne ho nariadil presunúť do vaďovskej školy.

       V novej školskej jedálni sa začali pripravovať obedy pre žiakov, učiteľov aj ostatných zamestnancov už od prvých septembrových dní školského roka  1974/75 a je tomu tak dodnes. Školská jedáleň neslúži len žiakom ZŠ ale aj žiakom materskej školy.

       V súčasnosti do 30.6.04 sa stravovalo 16 detí MŠ, 20 žiakov ZŠ, 9 dospelých. K 1.9.04 sa na stravovanie v ŠJ prihlásilo 19 detí MŠ, 20 žiakov ZŠ, 8 dospelých.

       Stravná jednotka v roku 2004 v MŠ 28,- Sk, z toho desiata 7,- SK, obed 16,- Sk, olovrant 5,- Sk. ZŠ – žiaci 23,- Sk, dospelí 25,- Sk.

       Funkciu vedúcej ŠJ vykonávala pani Zuzana Trebatická, prácu kuchárky vykonávala do 30.6.04 pani Vlasta Držíková, od 1.9.04 Anna Dulinková.

       Stravovanie  detí v ŠJ hradia rodičia bez dotácií z obecného úradu a ministerstva školstva. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny schválilo výnos č.07/04 – II/1 o poskytnutí dotácií na stravovanie a dotácie na štipendium pre deti v hmotnej núdzi. V podmienkach našej ŠJ bola poskytnutá dotácia od 1.9.04 trom deťom MŠ a trom žiakom ZŠ. Využili ju traja žiaci ZŠ a doplácajú na obed 1,-Sk. V MŠ využilo dotáciu iba jedno dieťa  a platí tiež iba 1,-Sk. Doplatok hradí úrad práce.            

8)   Šport a telesná kultúra

       Najmasovejším športom je aj vo Vaďovciach len futbal. Pre iné druhy športu nie sú v súčasnosti vytvorené ani najzákladnejšie podmienky. Zdá sa však, že vo Vaďovciach nie je záujem ani o futbal. Čísla to jasne potvrdzujú na doklade futbalového klubu – súpiske hráčov pre majstrovské stretnutia. Pre jarnú časť súťaže v roku 2004 bolo zaregistrovaných 22 futbalistov (dospelých) a z nich iba 8 je bývajúcich vo Vaďovciach. Ostatní bývajú v okolitých obciach alebo v Novom Meste nad Váhom. V jesennej časti z 20 registrovaných futbalistov bolo iba sedem bývajúcich vo Vaďovciach.

       V jarnej časti sa futbalové mužstvo umiestnilo na ôsmom mieste v tabuľke

 s 3 výhrami, 2 remízami, 7 prehrami, pomerom gólov 19:31 počtom bodov 11.

Celkový výsledok po sezóne 2003 – 2004: 9. miesto, 7 výhier, 4 remízy, l3 prehier, pomer gólov 40:60, počet bodov 25. 

       V jesennej časti 6. miesto, 4 výhry, 2 remízy, 4 prehry, pomer gólov 16:11, počet bodov 14.

        Najlepší strelci mužstva:Bača Jaroslav            9 gólov

                                               Ďuriš Branislav ml.     5   „“

                                               Sartoris  František      4   „“

Najrýchlejším hráčom mužstva v roku 2004 bol Branislav Ďuriš ml.

       Najtechnickejším hráčom v sezóne 2004 bol Miroslav Světlík.

Najvyššiu výhru v roku 2004 dosiahli futbalisti v stretnutí  Vaďovce - Kostolné

s výsledkom 6:0 a strelcami zápasu boli Bača Jaroslav 3, Šimo, Horák, Lopušan po góle.

       Najvyššie prehry Vaďovce utrpeli v zápasoch Vrbovce – Vaďovce 5:1, polčas 1:1, Pobedim – Vaďovce 5:1 (2:0) a Priepasné – Vaďovce 5:1 (1:0).

       Trénerom mužstva počas roka 2004 bol Ing. Leoš Horák z Nového mesta nad Váhom.

Funkcionári futbalového klubu (FK): Vedúci FK: Ing. Libor Barborík

                                                          Tajomník  : Bc. Rastislav Marták

                                                           Hospodár: Rastislav Barborík

                                                           Tréneri     : Ing. Leoš Horák (muži)

                                                                              Bc. Rastislav Marták,                  

                                                                              Miloš Šimovič

                                                                              (starší žiaci)

Finančné náklady spojené s úhradou cestovného futbalistom na zápasy v súťažiach pre kategórie dospelých a žiakov sponzoruje obecný úrad.   

       Najkurióznejšia príhoda roka 2004 sa udiala v priebehu futbalového zápasu v jarnej časti vo Vaďovciach s futbalistami Pobedíma. Mimoriadne daždivé počasie zapríčinilo trojnásobné prerušenie hry , lebo studený a prudký lejak narušil regulérnosť podmienok pre futbal . Lejak sa striedal s pohodou na ihrisku a rozhodca dokonca uvažoval o predčasnom ukončení zápasu. Nepriaznivý výsledok pre hostí a ich nesúhlas s riešením situácie rozhodcom spôsobil, že sa po necelej polhodine prerušenia hralo ďalej za miernejšieho dažďa, no i tak sa hosťom pre nich nepriaznivý stav 5:4 nepodarilo otočiť. V tento deň sa mnohé futbalové zápolenia  pre nepriazeň počasia ani nezačali 

niektoré ani nedohrali. V obci Chvojnica prívalový dážď dokonca naniesol na ihrisko hrubú vrstvu bahna a znehodnotil jeho povrch.

       Najhumornejšiu situáciu v roku 2004 na futbalovom ihrisku spôsobil počas majstrovského zápasu pravý vaďovský obranca Rastislav Marták. Prihrával loptu spoluhráčovi a v momente po prihrávke zbadal dopravné lietadlo, ktoré letelo nad Vaďovcami. Spoluhráč mu prihrávku vrátil no milý pravý obranca Rasťo bol liedadlom tak fascinovaný, že hru prestal vnímať.

Svojou nepozornosťou spôsobil „závar“pred vlastnou bránou a poskytol súperovi šancu na gól. Nervy spoluhráčov z jeho počinu boli napnuté, ale „fandovia“sa nad jeho účasťou v hre aj zasmiali.

       Vaďovský futbalový klub v roku 2004 nežil len futbalom, ale na 14 februára (Sv. Valentina) organizačne pripravil IV. PLES  ŠPORTOVCOV. Organizačný tím tvorili ľudia od futbalu, jeho priaznivci a známi pod vedením Ing. Barboríka. Výzdobu sály zamerali ku DŇU LÁSKY, v ktorom sa ples začal – srdiečkami, karafiátmi.

       Na ples sa vychystalo 148 hostí, čo bolo najviac zo všetkých doterajších a každý z  nich mal miestenku. Nežné polovičky prichádzajúcich párov organizátori obdarovali krásne rozvitým karafiátom a oboch z prichádzajúceho páru pohárikom domácej „frndžalice“.

       Hostia sa výborne zabávali, chválili večeru aj kuchárky. Neskôr po večeri si mohli pochutiť na ponúkaných očkách  i na pravých oravských korbáčikoch, ktoré na ples priniesla ich „stvoriteľka“ Oravka pani Gašová. Veľký úspech mali čokoládové tance, počas ktorých si páry vyznávali lásku aj iné krásne city. Čokoládové tance spôsobili, že ani čokolády nebolo dosť a tak si prišla na svoje aj pracovníčka predajne COOP  JEDNOTY.

Hodiny odbili polnoc, hudba stíchla a začala sa lotéria s vecnými výhrami. Bola snáď najbohatšia v histórii športových plesov. I. cena bola práčka „Zanussi“- lavór z umelej hmoty skrytý vo veľkej škatuli. Táto cena lákala všetkých prítomných hostí a netrpezlivo čakali na vylosované číslo pre túto cenu. Keď zaznelo z pódia výherné číslo, zaznel aj výkrik nadšenia. Neistý krok výhercu

k pódiu budil pozornosť a potom to začalo. Ohlušujúci smiech nastal vo chvíli, keď moderátor tomboly po príchode výhercu  vybral zo škatule lavór, položil ho na pripravenú stoličku a predviedol pranie v tejto práčke so slovami „Zanusi staneš a pereš!“ Prítomní sa išli popukať od smiechu a výherca si cenu pokojne odniesol k stolu. Veselo bolo aj pri losovaní tomboly,  keď sponzor viacerých vecných cien Milan Pelech trikrát vyhral len tie svoje a nakoniec ich všetky vrátil späť v prospech ďalších vyžrebovaných. Po tombole sa veselá spoločnosť bavila až do neskorého rána – 8,00 hod. Bol to ozaj najvydarenejší ples zo všetkých poriadaných vaďovskými športovcami. Hlavný poriadateľ Ing. Barborík preto poďakoval všetkým, ktorí sa najviac podieľali na úspechu tohto podujatia. Menovite a v prvom rade svojej mame Vlaste, potom šéfkuchárke Gajdúškovej,

manželským párom Masárovcov, Mozolovcov, Baranovičovcov, paniam Páleníkovej, Dlhej, Fabianovej a pánovi Pelechovi.

       Zo športových podujatí v roku 2004 mimo majstrovskej súťaže organizoval  FK 24. júla IV. ročník futbalového turnaja s názvom FUTBALOVÝ   TURNAJ   O  

MAJSTRA   VAĎOVSKEJ   DOLINY.

       Účastníkmi turnaja boli futbalisti z Kostolného, Krajného, Hrachovišťa  a domáci Vaďovčania. Príjemné letné počasie  a očakávaný dobrý futbal prilákali asi 150 horlivých fanúšikov, ktorí pri derby stretnutiach vo vaďovskej futbalovej aréne nešetrili svoje hlasivky a hlasnými bonmotmi vyvolávali u prítomných divákov veselú náladu. Dobrú náladu na turnaji stále oživoval hudbou Michal Držík alias DJ BORORO.

        Víťazom turnaja sa stal papierový outseider z Hrachovišťa. V ďaľšom poradí skončili mužstvá: 2. Krajné, 3. Vaďovce, 4. Kostolné.

        FK Vaďovce sa zúčastnil okrem domáceho turnaja o týždeň skôr na futbalovom turnaji v Kostolnom, kde doplnil silnú trojicu mužstiev z Lubiny – kopaníc, Bziniec pod Javorinou (obe mužstvá hrali vo vyšších dlhodobých súťažiach) a domácich Kostolancov.

S prekvapením všetkých prítomných účastníkov turnaja včítane divákov vaďovskí futbalisti predviedli kultivovanú hru a stali víťazom tohto tradičného turnaja. Vaďovčania okrem víťazstva v tomto turnaji prekvapili aj tým, že v ich mužstve  nastúpil do hry hráč, ktorý je asi v histórii vaďovského futbalu prvým registrovaným a hrajúcim černochom zo Senegalu v Afrike a volá sa Vondi. J e jedným z mnohých podnikateľov v Novom Meste nad Váhom.

       Pri hľadaní talentov pre vaďovský futbal prišli funkcionári klubu na spásonosnú myšlienku – zriadiť žiacke futbalové mužstvo pri FK. Prípravné práce na realizáciu myšlienky začali už v roku 2003 za spolupráce FK s rodičmi

talentovaných chlapcov. Vybavila sa registrácia mladých futbalistov, zakúpila športová výstroj a k zodpovednej trénerskej práci s týmto mužstvom sa prihlásili

Bc. Rastislav Marták a Miloš Šimovič, ktorí vystriedali na poste trénera Viliama Baču.

Noví tréneri prihlásili mužstvo do súťaže v júni 2004 a doplnili ho o ďalších ochotných mladých futbalistov zo Starej Turej, Kostolného a Hrachovišťa.

       Prvý súťažný zápas odohrali žiaci na domácom ihrisku 29. augusta O4. Vstup do náročnej žiackej súťaže si prišlo pozrieť okolo 70 – 80 rodičov a fanúšikov, ktorí nápad s vytvorením tohto chlapčenského kolektívu pochvaľovali. I keď všetky zápasy jesennej časti prehrali okrem jedného v Hôrke (vyhrali ho 2:0), nadšenie pre túto krásnu hru z nich nevyprchalo a pre budúcnosť budú určite dobrou zásobárňou futbalistov pre vaďovský FK. Do týchto 20 mladých chlapcov nadšených pre futbal sa oplatí investovať so zámerom vychovať z nich kvalitných futbalistov.

       V pláne na rok 2005 si predsavzali:

- organizačne zabezpečiť  V. PLES   ŠPORTOVCOV  na deň 19. 2. O5

- rekonštruovať strechu na kabínach a vybudovať prístrešok pre divákov

- dokončiť striedačky pre hráčov na ihrisku

- pripraviť futbalový turnaj pre dospelých na mesiac júl

- pripraviť turnaj žiakov na jún/júl

                                        M i n i  -  f u t b a l

tiež zapustil korene do nápaditých hláv našich najmä starších futbalistov, ktorí už nedisponujú rýchlosťou, vytrvalosťou behu, ale sú dobrí vo futbalovej technike a v nadšení pre hru s loptou nohami.

      Prvý mini-futbalový turnaj vo Vaďovciach  sa konal 26. júna na vaďovskom ihrisku. 5 členných mini-futbalových mužstiev malo súťažiť o prvenstvo až desať. Pred turnajom sa prihlásilo iba šesť, ostatní sa ospravedlnili za neúčasť z rôznych dôvodov.

Prihlásené mužstvá:

SOSÁCI   Stará Turá          kapitán Vido

REX BORINA Čachtice       kpt.       Belák

HVIEZDY PRÍSTAVU N.M. kpt.       Hurták

BOROVIČKOVÍ KRÁLI  „“    kpt.      Demián

DRÍM TÍM Vaďovce       „“    kpt.      Marták R.

TUKA SLOVENSKO Vaď.    Kpt.     Tuka J.

       Hralo sa na ihrisku o rozmeroch 40 X 20 systémom každý s každým v dvoch trojčlenných skupinách A – B o víťaza a druhého zo skupiny 2X20 minút. V semifinále sa stretli prvý zo skupiny A s druhým zo skupiny B a prvý zo skupiny B s druhým zo skupiny A.

Semifinále:

SOSÁCI  -  REX, TUKA  -  HVIEZDY

Finále : SOSÁCI  -  HVIEZDY    0 : 0

        Nerozhodný výsledok neurčil víťaza a preto rozhodnutie muselo padnúť pri nájazdoch na brankára súpera 4 hrášov z každého družstva. Z 8 hráčov sa podarilo streliť gól len jedinému z nich – Vidovi z družstva SOSÁKOV a tí sa stali víťazom turnaja.

Tabuľka: 1. SOSÁCI            4. REX

               2. Hviezdy             5. DRÍM  TÍM

               3. TUKA                6. KRÁLI

       Divácka kulisa bola pomerne slabá i napriek tomu, že vstup do športového areálu bol bezplatný.

       Pre všetkých účastníkov turnaja z radov futbalistov i divákov bolo pripravené bohaté občerstvenie – pečená klobása, čapované pivo, čapovaná kofola a diviačí guláš, ktorý sa už o 15,00 hodine nedal konzumovať z dôvodu jeho kysnutia vplyvom tepla.

       Víťaza odmenila starostka obce Alžbeta Tuková fľašou obyčajného vína.

Turnaj prebiehal bez rušivých momentov.                                                       

                                   F i t n e s s   c e n t r u m

       i v roku 2004 plnilo funkciu inštitúcie OcÚ zabezpečujúcej športovú činnosť  mladých ľudí, ktorí mali záujem o cvičenia na posilovanie fyzickej zdatnosti najmä chlapcov a mužov. O tento druh športu prejavili aj staršie ženy, ba dokonca dôchodkyne. V objekte tohto zariadenia pracovala i pani Viera Biesiková ako masérka. Najskôr musela absolvovať masérsky kurz a nadobudnuté vedomosti a zručnosti využívala práve v rámci pomoci  na ochranu zdravia ženskej klientely. Za tento druh činnosti mala masérka povolenie inkasovať stanovené poplatky.

       Po odchode Milana Macejku za prácou do zahraničia prevzal funkciu vedúceho a zároveň cvičiteľa študent Strednej priemyselnej školy v Starej Turej Miroslav Držík.

9)    Záver  kroniky

a)     Použité pomôcky pri spracovaní kronikárskeho záznamu:

Pri spracovaní kroniky boli použité záznamy kronikára, v ktorých uviedol vlastné skúsenosti zo života občanov obce, opisy udalostí z rozhovorov s tými občanmi, ktorí o nich dokázali so zaujatím rozprávať.

       Často boli kronikárovi poskytnuté informácie v písomnej forme a uvedené bez štylizácie popisu situácie, udalosti, priebehu činností vykonávaných konkrétnymi ľuďmi.

        Zástupcovia niektorých organizácií, firiem, inštitúcií dokázali pre kroniku podať informácie na základe písomnej predlohy otázok, na ktoré odpovedali jednoduchou vetou.

        Všetky takto získané podklady pre spracovanie do kroniky nerobili problém v práci kronikára.  V prípade oslovenia občana, zamestnanca, vedúceho pracovníka, funkcionára organizácie kronikárom s výzvou na spoluprácu, skoro všetci zainteresovaní na tvorbe kroniky prejavili záujem. V jednom prípade sa

oslovený veľkopodnikateľ na spoluprácu odmietol dokonca kontaktovať. Pokus o kontakt s jeho firmou sa zopakuje v budúcom roku.