K r o n i k a

obce  V a ď o v c e

za rok 2004

         Kraj : Trenčiansky

                         Spracoval : Ľudovít Fabian

                                                              kronikár obce Vaďovce

 

 

Táto kronika obce Vaďovce za rok 2005 obsahuje 30,tridsať číslovaných strán

 

Vo Vaďovciach dňa 25. augusta 2005.

 

_________________

Alžbeta Tuková

starostka obce

Vaďovce

 

 

Kronikár : Ľudovít Fabian, nar. 02.08. 1939,

 

-    dôchodca,

 

-    funkciu kronikára obce Vaďovce

 

vykonáva od roku 2003

 

1)   Úvod do kroniky

 

 

Vítanie nového roka 2005 po silvestrovskej noci vo Vaďovciach bol veľmi búrlivý. Prvý novoročný deň pripadol na sobotu a v prvých minútach tohto dňa vypukla v obci hotová „kanonáda“ sprevádzaná pestrofarebnými efektami vystreľovaných svetelných rakiet z arzenálu PIROTECHNICKÝCH hračiek. Hlavne pre dospelých vyzeral tento vaďovský ohňostroj  lepšie než vítanie nového roka 2005 prostredníctvom silvestrovských programov vysielaných slovenskými televíznymi stanicami. Mimoriadne sa do tohto „BUMU“ angažovali „ťažkými kalibrami“ najmä jednotlivci skupiny strelcov na hornom konci Vaďoviec, tiež na malom rádku aj na dolnom konci. Niekoľkí vaďovskí pubertiaci ohlušovali občanov delobuchmi už od novembra minulého roka, aby upútali na seba pozornosť. Rodičia im túto zábavu tolerujú už tým, že poskytujú svojim ratolestiam značné sumy peňazí na rachot v dedine.Tento spôsob zábavy niekoľkých mladých junákov je nepríjemný najmä starším občanom. Kladiem si otázku, či sú možnosti zabrániť tomuto vystrájaniu niekoľkých jedincov.

V roku 2005 sme v našej obci zaregistrovali viaceré udalosti, ktoré mali alwebo mohli zaujať našich občanov. V novembri 2005 hlasovali vo voľbách do orgánov trenčianskeho samosprávneho kraja , vaďovskí hasiči oslavovali 80. výročie založenia svojej organizácie. Konali sa tiež spoločenské podujatia, ktoré zaujali občanov – ples športovcov, katarínska zábava, bálešové hody a iné kultúrne programy. Naši občania prežili pokojný rok s nepríjemnou jarou, normálnym letom, slnečnou, teplou – skrátka prekrásnou jeseňou.

 

2)    Činnosť obecného úradu

 

Hlavné úlohy v roku 2005 a ich plnenie

 

a.  Schválenie rozpočtu na rok 2005, schválenie štatútu obce, schválenie štatútu krízového štábu obce a povodňového plánu záchranných prác

 

b.      Vydanie 14 rozhodnutí v stavebnom poriadku – stavebné povolenia a kolaudačné rozhodnutia

 

c.  2. etapa výstavby parku pri obecnom úrade. Na základe podaného projektu dostala  obec dotáciu z Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (SR) vo výške 70 000 SK. Výstavbu OcÚ zabezpečil za pomoci pracovníkov z úradu práce

 

d.  Aktivačná činnosť. Do jej realizácie sa zapojilo 11 občanov v hmotnej núdzi, ktorí

zároveň zabezpečovali i starostlivosť o verejnú zeleň a verejné priestranstvá

 

e.      Oprava strechy na dome smútku, výstavba sociálnych zariadení a preloženie kotolne v kultúrnom dome. Celková hodnota diela -186 000 SK

 

f.        Deti v hmotnej núdzi – jednalo sa o zľavy poskytnuté deťom pri školskom stravovaní

v Školskej jedálni pri Základnej škole (ZŠ). Menovite – Zámek Michal, Zámek Milan, Zámková Denisa, Koštial Marek, Vernárska Denisa, Vernárska Mária,

Danihel Dominik, Sivák Patrik, Koubek Ján, Koubková Gabriela

 

g.  Výplata sociálnych podpôr občanom – 24 600 SK

 

h.  Opatrovateľská služba – 2 opatrovateľky (Rybárová, Gajdošová) poskytovali

celoročnú pomoc trom zdravotne postihnutým občanom

 

i.   Zameranie obce za účelom vypracovania realizačného projektu k vydaniu vodoprávneho povolenia, o vybavení ktorého sa uvažuje v roku 2006

 

 

3)           Verejno – spoločenský život

 

VOĽBY   DO  ORGÁNOV   SAMOSPRÁVNEHO   KRAJA

 

boli najvýznamnejšou verejno – spoločenskou udalosťou v našej obci v

priebehu roka 2005, ktorej realizácia sa pripravovala na 26.november 2005.

Zodpovednosť za prípravu volieb do orgánov Trenčianskeho samosprávneho kraja vo Vaďovciach niesli predovšetkým pracovníčky obecného úradu pod vedením starostky A. Tukovej. Ich hlavnou úlohou bolo pripraviť voličské zoznamy, volebnú miestnosť, volebnú urnu, prenosnú volebnú urnu, dve plenty pre voličov vo volebnej miestnosti za účelom ich tajného rozhodovania o kandidátoch na hlasovacích lístkoch a v neposlednom rade delegovať členov volebnej komisie.

V sobotu ráno o 7,00 hod. bola otvorená volebná miestnosť pripravená pre tieto voľby v sále kultúrneho domu s pripravenou volebnou komisiou dohliadajúcou na regulérnosť a pokojný priebeh velebného aktu . Prichádzajúci voliči si od volebnej komisie prevzali dva hlasovacie lístky s obálkou, povinne museli prejsť najskôr za plentu, kde mali za úlohu na hlasovacích lístkoch tajne vybrať päť poslancov z 37 kandidátov volebného obvodu číslo 4 ( Nové mesto nad Váhom) a jedného z jedenástich  kandidátov volebného obvodu číslo 4 na predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja. Zakrúžkovaním vybraných kandidátov na hlasovacích lístkoch, ich vloženie do obálky a vhodením obálky do volebnej urny občianska povinnosť voliča v týchto voľbách skončila.

Účasť voličov na týchto voľbách vo Vaďovciach sklamala nielen volebnú komisiu. Veď z počtu 575 oprávnených osôb zapísaných do zoznamu voličov sa volieb zúčastnilo a obálky  s hlasovacími lístkami si prevzalo iba 59, čo predstavovalo 9,745 %.

Voliči odovzdali všetkých 59 obálok, ale z nich bolo platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby do zastupiteľstva iba 50 a pre voľby predsedu dokonca iba 47 hlasovacích lístkov.

Za poslancov do Trenčianskeho samosprávneho kraja boli v okrsku Vaďovce volebného obvodu číslo 4 zvolení poslanci:

Ing. Jozef Trstenský            20 hlasov

Ing. Viera Vienerová           17 hlasov

Ing. Anna Halinárová          15 hlasov

PhDr. Alex. Koreň               14 hlasov

9 hlasov dostalo 5 kandidátov

Z jedenástich kandidátov na predsedu (župana) sa najlepšie umiestnili:

MUDr. Miroslav Chovanec     15 hlasov

MUDr. Pavol Sedláček           13 hlasov

Je zaujímavé, že v tomto poradí sa umiestnili aj v celom Trenčianskom samosprávnom kraji, avšak ani jeden z nich nedosiahol nad 50 % hlasov voličov. Preto sa o víťaza volieb muselo o dva týždne v sobotu uskutočniť druhé volebné kolo a v ňom sa víťazom stal MUDr. Pavol Sedláček

 

ČINNOSŤ   SPOLOČENSKÝCH   ORGANIZÁCIÍ

 

Poľovnícke združenie

 

Rok 2005 priniesol významnú zmenu v tejto aktívnej spoločenskej organizácii. Na členskej schôdzi dňa 28.10.2005 odstúpil z funkcie predsedu poľovníckeho združenia (PZ) vo Vaďovciach pán Hučko Jaromír z osobných dôvodov. Na jeho miesto bol zvolený Staroturanec pôvodom Vaďovčan – pán Naď Ľuboslav na tej istej schôdzi. O situácii vo vaďovskom revíri v roku 2005 pre kroniku podal informácie tajomník organizácie pán Ladisĺav Baranovič. Nehovoril však len o poľovnej zveri, ale aj o členoch jeho spoločenskej organizácie, o starostlivosti zachovania stavov zveri najmä v zimnom období aj o inom. Muflónia zver sa v revíri vyskytuje v množstve asi 10 – 80 kusov. Zmeny v počtoch jedincov v čriede závisí na dostatku potravy. V letnom období  sa ich ukazuje menej,  Lebo sa presúvajú na východnú stranu Malých Karpát – do lokality nad Novým Mestom nad Váhom. V zimnom období sa muflónia zver presúva do teplejšej zóny vaďovskej. Je zaujímavé, že pokiaľ nenapadne sneh, tak sa v čase lovu do revíru vôbec nepresunie. Muflónia zver žije v čriedach, spotrebuje veľa objemových krmív a hodne tohto krmiva vlastným trusom znehodnotí. Mláďatá sa dokonca v kŕmeľcoch pohybujú, vyhádžu ho na zem a tam ho zašľapú, znehodnotia. Poľovníci pre budúcnosť naplánovali zníženie stavov tohto druhu zveri z dôvodov vysokej chorobnosti. Dokonca sa v čriede objavili degeneračné stavy hlavne u baranov, ktorí majú rohy vrastené do krku.

Jelenia zver sa vyskytovala v revíri podobne ako muflóny v zimnom období. Ešte v roku 2004 bolo vídať v revíre jeleňa 14 – toráka. V čase lovnej sezóny sa nepohyboval v teréne žiadny statný jeleň ba dokonca ani laň. Keď napadne sneh, tak túto vysokú zver je možné vidieť aj v našich odľahlejších lesoch.V predchádzajúcich dvoch rokoch sa v revíre pohybovali daniele, ktoré pravdepodobne pochádzali z danielej obory v Novom Meste nad Váhom, ktorú provokačne otvárajú neznámi páchatelia. Pernatá poľovná zver je v revíri zastúpená asi len jediným kŕdlikom jarabíc v počte deväť kusov, bažanty sa ukazujú v lokalite Lysých Hôrky a nad železničnou stanicou v počte 30 – 40 kusov. Zajace sa objavovali v počte asi 10 kusov . Veľmi nízke stavy drobnej zveri sú výsledkom premnoženie predátorov najmä myšiakov, krkavcov, havranov, líšok, psov a mačiek. Na posledný deň roka, Silvester , pripravili domáci poľovníci hon na škodnú, lov na zajace v počte dva kusy maximálne a bažanta. Vysoká snehová pokrývka zapríčinila, že zajaca a škodnú zver poľovníci vôbec nevideli, no podarilo sa im uloviť troch kohútov  plus päť sojok.

Po sčítaní diviačej zveri v revíri sa oficiálne uvádzajú tieto stavy:

Diviak – 1 kus, diviačica – 3 kusy, lanštiak – 4 kusy, diviača – 10 kusov.

Čo bolo pre poľovníkov príjemným prekvapením? Skutočnosť, že neboli hlásené žiadne škody na poľnohospodárskych kultúrach sa zdôvodňujú nižšími počtami diviačej zveri oproti vlaňajšej poľovnej sezóny. V roku 2005 sa vyviezlo za účelom odpútania nebezpečných druhov poľovných škodcov 16 nákladných aut a osem  traktorových vlečiek siláže, aj 2 vlečky cukrovej repy, 35 q obilia, 300 kg kŕmnej soli a 30 q sena. Najstarším poľovníkom a stále aktívnym bol Viliam Arbet . Najmladším v roku 2005 bol Erik Scharbert. 2 členky poľovníckeho združenia ani v tomto roku nezaznamenali lovecký úspech.

Medzi najúspešnejších lovcov sezóny patrili Igor Gašparík, Arbet Rudolf, Cibulka Vladimír mladší. Najväčšia poľovačka roka v domácom revíri sa uskutočnila 29. októbra. Zúčastnilo sa jej 11 honcov, 12 členov PZ a 33 hostí. Ulovili sa iba 2 kusy diviačat a 1 líška. S čistým štítom absolvovali poľovačky celej sezóny 2005 Struhárik Ján, Arbet Viliam, Sokolíková Ĺubka, Naďová Anna, Hletko Peter. Aj keď niektorí vystrelili, netrafili.  Najúspešnejším v športovej streľbe v roku 2005 bol strelecký referent pán Držka. V tomto roku poľovníci neorganizovali žiadne  kultúrno-spoločenské podujatie, teda ani KATARÍNSKU   ZÁBAVU. Mnohým pravidelným hosťom katarínskych tancovačiek organizovaných poľovníkmi vraj veľmi chýbali ponúkané pochúťky z diviny a prostredie v sále vytvorené peknou výzdobou z čečiny. Taktiež príjemná atmosféra v príjemnom prostredí.

 

O včielkach so včelárom

 

Aj keď sa mi doteraz nepodarilo nájsť žiadne písomné záznamy o histórii včelárenia v našej obci som presvedčený, že má dlhodobú tradíciu - povedal pri rozhovore priateľ Tomáš Matušovič, člen výboru Základnej organizácie včelárov so sídlom v Starej Turej a zároveň poverený vykonávať funkciu inštruktora pre skupinu včelárov vo Vaďovciach. Nepriamo to dosvedčujú aj názvy dvoch častí vaďovského chotára – VČELÍN a POD MEDOVÝM HÚŠČOM, ako aj v kronike obce zaznamenaná povinnosť poddaných v Nadasdyovskom urbári z roku 1661 odvádzať desiatok z produkcie medu. Časť chotára VČELÍN sa nachádza na okraji obce medzi cestou na Starú Turú  a potokom Tŕstie severne od miestnej komunikácie vedúcej z obce. Vzhľadom k tomu, že domy v časti obce JAZERO sú postavené na obecnom pozemku, ktorý obec darovala svojim nemajetným občanom, určite žiaden z týchto občanov nevlastnil pozemok ani včelín na ňom postavený. Včelín pravdepodobne patril majiteľovi mlyna nazývaný aj Pažítkech mlyn a k nemu priľahlé pozemky nazývané Pažítkech lúky.

Aj druhý názov časti chotára obce POD MEDOVÝM HÚŠČOM súvisí s mlynom NA LYSÝCH HÔRKE, kde jeho majiteľ mal pravdepodobne umiestnené svoje včely. Druhá alternatíva je pravdepodobne spojená s výskytom divých včiel v spomínanom húšti, ktorým ľudia vyberali med.

Včelárenie v minulom dvadsiatom storočí zaznamenalo rozmach najmä po 2. svetovej vojne, kedy vaďovskí včelári vlastnili oveľa viac čeľadí ako je tomu v súčasnosti. Pravda je však taká, že v obci bolo aj viac včelárov ako dnes a štát poskytoval včelárom morálnu aj finančnú podporu. Pre tento stav včelárstva boli podporou aj ceny jednotlivých včelích produktov – medu, vosku, materskej kašičky, včelieho jedu, na trhu. Náklady na včelárenie sa v súčasnosti zvýšili. Všetky druhy včelárskych potrieb sú niekoľkonásobne drahšie ako pred rokom1990 – napr. cukor kryštálový, ktorý sa vo včelárstve používa najmä koncom leta na zimné zásobenie včelstiev k tomu, aby prežili zimu až do jarného kvitnutia stromov a rastlín. Každá jedna včelia rodina potrebuje na prežitie zimy najmenej 10 kilogramov (kg) cukru a l kg cukru sa v

obchodnej sieti na Slovensku dá kúpiť za 35 korún (Sk). Výpočet je jednoduchý a finančne náročný. Ak príde priaznivý včelársky rok a včielky prinesú včelárovi dostatok medu pre rodinu a niečo aj naviac, vtedy sa dajú vysoké náklady

na včelárenie znížiť odpredajom medu. Kedysi ešte pred dvadsiatimi rokmi dokázali včielky na seba zarobiť a drobného včelára podporil aj štát. Dnes sa vyskytujú problémy s predajom medu aj iných včelích produktov z toho dôvodu, že ich odpredaj sa dá realizovať za cenu pre včelára nevhodnú. Menej utŕži ako investoval. Štát v súčasnosti včelára finančne podporí len v tom prípade ak vlastní najmenej 5 čeľadí. Priateľ Tomáš Matušovič, ktorý obhospodaruje okolo 30 čeľadí, má na sklade ešte  trojročný med. Keď nepristúpil pri predaji na nerentabilnú cenu, med mu zostal v komore v množstve asi 150 kg. Okrem priateľa Tomáša vlastní viac ako 10 čeľadí

len Milan Pilát. Ostatní priatelia sa snažia udržať počty čeľadí do päť aj k vôli štátnej dotácii. Problémy včelárov sa zvyšujú aj tým spôsobom, že ubúda včelej paše. V okolitých lesíkoch hodne sa vyskytujúci agát sa dnes vyrubuje ako veľmi vhodné palivo na vykurovanie rodinných domov a nahradzuje tak finančne náročné palivá ako je uhlie, zemný plyn prípadne elektrina.

Poľné divorastúce medonosné buriny sú na poliach chemicky likvidované. Na trávnatých porastoch v okolí obce, kde sa v minulosti kosili a sušili trávy pre dobytok na zimu, kde sa pásli kravy, kozy, ovce dnes rastie vysoká dravá burina. V tejto súvislosti pripomínam, že v našom chotári na ornej pôde o výmere niekoľko hektárov (ha) sa neorie, neseje, nič neurodí, len vysoká burina rastie. Skrátka poľné a lúčne medonosné rastliny sa strácajú a nahrádzajú ich buriny. Spomeniem len jednu z burín, ktorá sa začína objavovať na neobrábaných poľnohospodárskych plochách na východnom, ba už aj na strednom Slovensku – jedovatý a nebezpečný BOĽŠEVNÍK, ktorý ohrozuje človeka aj prírodu. Táto jedovatá rastlina rastie až do výšky 3 metrov (m) a nebezpečnou sa stáva pre človeka už dotykom na odhalených častiach tela. V roku 2005 boli okrem obilnín, a kukurice vo vaďovskom chotári zasiate aj dva druhy medenosných kultúrnych rastlín – repky olejnej a slnečnice. Tieto „medonosky“ nahrádzali nedostatok kvetu z ovocných stromov.

Priateľ Tomáš tvrdí, že podmienky na včelárenie sú naozaj veľmi ťažké. Sú to neustále stúpajúce finančné výdavky za všetky vstupy včelára do chovu včiel, dovoz konkurenčných lacných medov z juhovýchodnej Ázie, nezáujem štátu o prácu včelárov, chorobnosť včelstiev, nezáujem mladých ľudí o včelárenie, klesanie počtu včelárov, vysoký vek aktívnych včelárov. Podľa priateľa Tomáša nie je ani náznak toho, že by sa situácia zmenila. Skôr opak je pravdou.

Keď som doteraz zaznamenával myšlienky o včelárení, považujem za správne spomenúť aj priateľov včelárov, ktorí reprezentovali túto komunitu ešte v minulosti nedávnej a ktorí sa zaslúžili o rozvoj včelárstva vo Vaďovciach. Dnes už nie sú medzi nami živými.

Michal  Mikláš                  krajčír               10   čeladí

Ján Ježo                                 „                 14       „

Michal Stančík  st.            trubentáš           3       „

Jozef Arbet                        cestár               5       „

Samuel Hučko                                          10       „

Ján Pilát                             kocúrech           5       „

Viktor Naď                                                    5       „

Samuel Bartek                                             3       „

Šimon Hletko                                               6       „

Ján Pilát                            babkin                7       „

Ladislav Baranovič          hospodár              5        „

Ján Dinga                          kamarát              3        „

V roku 2005 vo Vaďovciach včelárili priatelia zapísaní v kronike podľa abecedného poriadku:

Tomáš Baranovič, Ľudovít Fabian, Ján Ježo, Tomáš  Matušovič, Milan Orlich, Ján Pilát, Milan Pilát, Ján Tuka.

V závere poznamenávam, že včelári sa vzájomne pri včelárskych podujatiach oslovujú jedným z najkrajších slovenských slov – priateľ, napr. priateľ Matušovič.

 

Dobrovoľný hasičský zbor

 

Rok 2005 bol rokom prejavenia úcty a vďaky vaďovských občanov členom Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) voVaďovciach, ktorí si v mesiaci júli pripomínali, že už uplynulo 80 rokov od založenia ich spoločensko - humánnej  organizácie. Ich povinnosťou je nielen hasiť oheň ohrozujúci život a majetok občanov, ale ich ďalšou povinnosťou je chrániť životy a majetok občanov pred záplavami, prírodnými a rôznymi inými ohrozeniami, prípadne katastrofami. Títo dobrovoľníci často vystavujú svoje zdravie ba niekedy aj vlastné životy pri záchranných prácach. Aj preto Obecný úrad vo Vaďovciach tomuto jubileu DHZ venoval zvýšenú pozornosť a pripravil na primeranej úrovni oslavu tohto významného výročia. Oslava sa konala na pôde miestnej hasičskej zbrojnice, kde najmä tí najmladší pripravili v tomto areáli všetko tak, aby oslava 80. výročia existencie bola dôstojná. Ona, tá oslava skutočne aj dôstojná bola.                                                                    V jednu júlovú, slnečnú a horúcu sobotu o 13.00 hodine v príjemnom prostredí zbrojnice obecným úradom a miestnymi hasičmi pripravená slávnosť sa mohla začať. Družstvo najmladších dospelých hasičov nastúpilo pod vztýčeným čestným práporom s historickým heslom  BOHU  NA  SLÁVU  -  BLÍŽNEMU  NA  POMOC  do útvaru dvojrad na nádvorie požiarnej zbrojnice, ktoré bolo príkladne na toto podujatie pripravené tiež. Všetci ostatní prítomní v počte asi 50 osôb sa usadili k stolom a pani učiteľka Základnej školy v Starej Turej otvorila slávnosť modlitbou hasiča:

Nech kdekoľvek splanie požiar,

ja splním svoju povinnosť,

životy spasiť, pane, daj mi sily dosť.

 

V náručí vyniesť dieťa,

kým ešte nevyprší čas,

ale aj starca,

matku, ktorá má sivý vlas.

 

Na stráži stojím stále,                                                                                                           pretože povolaný som,

pred ohňom chrániť svojich,

blížneho jeho dom.

 

Ak z tvojej vôle má stať sa,

že sám pritom život stratím,

požehnaj pane, mojej rodine

a láskavou rukou vráť im,

čo pri plnení poslania som iným dal.

 

Hasičov, hostí a ostatných prítomných privítala pracovníčka obecného úradu pani Chrenčová  Ku všetkým prítomným sa prihovorila starostka pani Tuková a po nej aj všetci prítomní hostia z hasičských nariadených orgánov páni Smolinský, Trúsik a Koreň. Všetci z rečníkov zdôraznili najmä význam hasičských zborov v obciach a hovorili aj o nedostatku finančných prostriedkov na zakúpenie novej hasičskej techniky pre obce, ktorá by mala nahradiť starú poruchovú a opotrebovanú. Všetci traja hostia z vyšších orgánov okresu a kraja odmenili prítomných hasičov pamätnými darmi podľa zásluhy za vykonanú činnosť v DHZ.  Príhodu, ktorá sa udiala vo Vaďovciach asi pre 40 rokmi a vinou entuziazmu niektorých vaďovských hasičov pri hasičskom útoku na požiarne miesto skončila fiaskom, pripomenul občanom bývalý učiteľ miestnej základnej školy. Totiž malí pastierikovia kravičiek na pasienku v lokalite Veľkého járka založili dvojmetrové ohnisko a naň potom nakladali konáre zo živých listnatých a ihličnatých stromov, zelený mach, trávu. Táto kopa pri jej stálom navyšovaní dosiahla výšku asi 4 metre. Po zapálení tejto kopy zloženej z horľavého materiálu sa na dedinu začal valiť hustý a štiplavý dym v takom množstve, že zahalil celé Vaďovce a nebolo vraj skoro na krok vidieť. V dedine nastala panika. Ľudia vybiehali z domov, ale pre hustý dym nevideli nič ani pred sebou ani za sebou. Pritom stále vykrikovali – horí, hasičov, horí... Začali húkať sirény aj v okolitých obciach a o niekoľko minút sa s veľkým rachotom valili autá hore dedinou. Hučali motory, škrípali brzdy, šoféri trúbili, sirény húkali. Dym bol stále hustejší, hasičské autá smerovali na Jazero, za nimi celá dedina utekala ratovať a hasiť. Hasiči už rozťahovali hadice. Len ohňa nebolo. Nakoniec sa

hlavný „forhon“ zadymovania Vaďoviec v tej trme – vrme stretol s veliteľom  vaďovských hasičov Jána Piláta zvaného BABČIN a vysvetlil mu o čo ide. Ťažká pravá ruka veliteľa  sa zastavila na ľavom líci hlavného previnilca a veliteľ okamžite zastavil chystaný útok, lebo ohňa nebolo. Malých „pasákov“ vyšetroval na obecnom úrade miestny žandár, doma niektorí dostali napomenutie, iní výprask remeňom alebo kľačanie na polienkach. Zápas s ohňom sa teda nekonal, ale spomienky na túto udalosť zostali v pamäti vaďovského rodáka Ing. Vladimíra Dingu – vnuka dlhoročného člena DHZ Michala Pavloviča až dodnes. Na záver tejto časti oslavy nasledovala  ukážka zásahu hasičov na horiaci trabant pri potoku Tŕstie oproti fitnescentru., ktorú pripravili členovia Hasičského a záchranného zboru z Nového Mesta nad Váhom a členovia DHZ Vaďovce. Vaďovským hasičom sa prvý útok ne ohnisko nevydaril, lebo sklamala  cisterna. Druhý útok bol úspešnejší pri použití starej, malej a spoľahlivej striekačky. Nasledovalo pohostenie pozvaných hostí a členov DHZ v sále kultúrneho domu. V neskorších popoludňajších hodinách pokračoval program zábavou  spojenou s tancom pri živej hudbe, stolovaním pri víne, spevom až do bieleho rána v nedeľu za účasti okolo 100 osôb.

Počet členov  v roku 2005  k 31.12.05 bolo zapísaných 41 po vystúpení z členstva Petra Mikláša, Dušana Petroviča , Juraja Benku, Martina Benku a prihlásení za členov Baču Jána, aj Baču Mariana.

DHZ sa zúčastnil previerky pripravenosti požiarnych družstiev 11.júna 05 v Trenčianskych Bohuslaviciach.

Témy previerky: a) Útok na dva terče

b) Teória z hasičskej histórie na Slovensku. Činnosť, technika, pomôcky, pri plnení úloh.

c) Štafeta družstiev + beh jednotlivca.

Najlepší z vaďovského družstva bol Pavol Dinga, ktorý súčasne získal tretiu výkonnostnú triedu v behu na 50 metrov (m) s hadicou a rozhodením hadice v teréne zapojiť do rozdeľovača a do prúdnice.

Družstvo vaďovských hasičov v tejto previerke skončilo na 24. mieste za účasti 50 družstiev z obvodu Stará Turá. Ďalších súťažných podujatí sa družstvo nezúčastnilo.

d) Štyria členovia DPZ sa zúčastnili protipožiarneho zásahu v lokalite Hlavina, kde horel suchý porast trávy a hrôzostrašne vyzerajúci oheň s vysokými jazykmi plameňa ohrozoval lesík pod Dúbravicou okolo studní na ploche 1 ha.

e) V rámci prípravy na oslavu 80. výročia založenia DPZ vo

Vaďovciach sa vykonala oprava vodovodného potrubia v hasičskej zbrojnici po        zamrznutí v zimnom období 2004 – 2005, vymenili sa vonkajšie pneumatiky na hasičskej cisterne, upravil sa dvor za hasičskou zbrojnicou a na dvore pod múrom zbrojnice položili hasiči zámockú dlažbu na ploche asi 12 metrov štvorcových (m2).

 

POLITICKÁ   ČINNOSŤ   V OBCI

 

Veľká väčšina obyvateľov obce je v apolitickom postavení k akémukoľvek   vystúpeniu známeho politika úrovne okresu, kraja a politici ústredia z Bratislavy do Vaďoviec veru cestu nehľadajú ani na mape. Tí okresní a možno ani krajskí politickí funkcionári do obce nechodia ani agitovať za niečo, ani pomáhať obci v problémoch. Kedysi na prelome tridsiatych a štyridsiatych rokov dvadsiateho storočia založili niekoľkí jednotlivci z radov najchudobnejších vrstiev obyvateľstva vo Vaďovciach komunistickú stranu. Neúnavnou a najjednoduchšou agitáciou medzi svojimi sociálne rovnocennými občanmi získali podporu a obdiv ďalších odvážnych ľudí a všetci dobrou spoluprácou získali rešpekt v spoločnosti. To isté platilo aj u ostatných politických strán založených na základe zasa inej platformy v tom istom období -            demokratická strana, agrárna strana, ľudová strana ... Tieto tri posledné strany zanikli na základe až ich zákazu po nástupe nového politického režimu po 2. svetovej vojne - Komunistickej strany Slovenska.

Po politickom prevrate v novembri 1989 vzniklo niekoľko desiatok nových politických strán v rámci celého Slovenska – Verejnosť proti násiliu, Strana demokratickej ľavice, Strana občianskeho porozumenia, Demokratická únia ... a dnes o nich počúvame alebo čítame pri historických debatách v médiach. Jednoducho zanikli bez zákazu. Tlačí sa mi na jazyk otázka. Prečo? No, preto, že ich zakladali jedinci len pre svoj prospech, karíéru. Neoslovili väčšinu, lebo sa už k existujúcej väčšine nechceli pridať ako „ príšelci“. Postupne títo prospechári strácali členov aj sympatizantov. Mnohí z nich aj kolaborovali, zakladali ďalšie nové strany, stratenú dôveru nenašli, nikoho v spoločnosti. už neoslovujú. Niečo podobné sa udialo i v našej obci. Jednotlivec založil Verejnosť proti násiliu, robil v obci nábor do tohto hnutia, dokonca sa mu podarilo získať do členskej základne jednu miestnu spoločenskú organizáciu, ktorej členovia získali osobné výhody v rámci svojich záujmových ambícií. Verejnosť proti násiliu (VPN) v rámci Slovenska sa rozdvojila a to isté sa stalo aj vo Vaďovciach. Vladimír Mečiar  s niekoľkými vysokými funkcionármi VPN založil separátne Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a postavil sa na jeho čelo. Zakladateľ VPN v našej obci sa stal  sympatizantom V. Mečiara i jeho HZDS a po určitých politických skúsenostiach  ľahko preregistroval členov VPN do HZDS a nové hnutie vo Vaďovciach bolo na svete. Ambície zakladateľa HZDS boli stále vysoké, no jeho nároky na vyššie méty sa nenaplnili.

ZO ĽS  HZDS registrovala v priebehu roka 2005 tridsaťštyri členov. Nárast členov ani v tomto roku nenastal a nikto neprispel k omladeniu členstva.

Výbor organizácie v priebehu roka  pracoval v v zložení:

Tuková Alžbeta        predseda   Naďová Anna      podpredseda – zakladateľ  ĽS

Petrovičová Eva       tajomník    Hletková Gizela   pokladník

Ďurišová Dagmar     člen           Miklášová Anna  člen

Hučko Bohumil        člen

Strana sa angažovala pri oslave 80. výročia založenia DHZ v obci prispením sponzorského daru v sume 6000 .- na zakúpenie upomienkových darčekov pre aktívnych členov dobrovoľného hasičského zboru, ktoré na dôstojnú oslavu výročia prišiel osobne odovzdať PhDr. Koreň – funkcionár Okresnej organizácie ĽS HZDS v Novom Meste nad Váhom.

Politicky sa ZO ĽS HZDS angažuje iba v rámci delegovania člena strany do volebných komisií pri voľbách alebo delegovaním kandidátov za poslancov do OcÚ. Ďalšiu politickú stranu sa v priebehu roka vo Vaďovciach nepodarilo založiť nikomu. Ani v tomto smere sa vo Vaďovciach aktivitou nikto nevyznamenal.

 

4)   Ekonomický život

 

PODNIKANIE   V OBCI

 

Jedným z ešte nepredstaveným podnikateľským subjektom v tejto kronike je Miroslav Stančík – autodopravca so sídlom vo Vaďovciach.

Všeobecný pojem doprava pomenúva činnosť človeka alebo skupiny osôb, ktoré slúžia obyvateľstvu formou prepravy ľudí, zvierat, rôznych materiálov na určené, resp. požadované miesto v krajine prostredníctvom dopravných prostriedkov. Jedným takýmto slúžiacim človekom obyvateľom Vaďoviec, ale aj v iných obciach je Miroslav Stančík žijúci od svojho narodenia vo Vaďovciach.

V súčasnosti žije spolu s manželkou a dvomi školopovinnými deťmi vo vlastnom rodinnom dome na ulici oproti zvonici vo Vaďovciach, ktorej veža sa týči do výšky asi 20 m. Vyučený automechanik po ukončení základnej vojenskej služby nenašiel zamestnanie, ktoré by zodpovedalo jeho kvalifikácii. V čase nezamestnanosti uvažoval o možnostiach uplatniť sa v spoločnosti, ktorá sa k niektorým občanom dokázala správať macošsky. Keďže už v detstve svojím obdivom k motorizmu sa prejavoval ako zručný vodič motocykla, neskôr rodinného osobného auta a hádam i nákladného auta pri overovaní si svojich moto - schopností učňa – automechanika na nákladnom vozidle patriacemu kameňolomu v Čachticiach a na ktorom prácu profesionálneho vodiča vykonával jeho otec. Možno práve jeho otec ovplyvnil rozhodnutie syna založiť si vlastnú firmu sa zámerom podnikať v autodoprave. Cieľové rozhodnutie Miroslava nadobudlo reálnu podobu 26. októbra 1992. Až do súčasnosti podniká úspešne s vlastným vozidlom značky LIAZ – sklápač pod firemným názvom AUTODOPRAVCA – Miroslav Stančík.

Doteraz jeho najdlhšia cesta absolvovaná  vlastnou LIAZ-kou pri preprave nákladu pre zákazníka bola do Liptovského Mikuláša a späť. Druhá s približnou dĺžkou z Vaďoviec do Lazov pod Makytou, odtiaľ priamo do Bratislavy a späť do Vaďoviec. Cesta do Liptovského Mikuláša mimo diaľnice cez Žilinu a späť merala zhruba 385 km a druhá cesta Vaďovce – Lazy – Bratislava – Vaďovce merala zhruba 375 km. Počas prepravy rôznych nákladov po našich cestách – necestách nákladným vozidlom môže vodiča postihnúť aj nepríjemná udalosť. Vodič Miroslav si spomína na niekoľko z dávnejšej minulosti – vysypanie nákladu po vozovke, roztrhnutie pneumatík najmä v zimnom období počas snehových kalamít na cestách aj niekoľkokrát. Pri poškodeniach a poruchách jeho LIAZ – ky  si dokáže jednoduché opravy vykonať aj sám. Pri zložitejších poruchách využíva služby autoservisov, alebo zručnejších odborníkov „motorárov“. Pre vaďovských občanov poskytuje pán Miroslav ešte jednu dôležitú službu. Na jednom z verejných pozemkov vytvoril skládku stavebných materiálov (štrk, piesok) pre stavebníkov obce. S touto službou mieni občanom pomáhať aj v budúcnosti podľa ich záujmu za primeraný poplatok.

Jeho služby počas celého roka 2005 najviac využívali firmy – Palivá Páleník a EV Interier, s.r.o Stará Turá. Pán Miroslav je ochotný pracovať pre zákazníkov aj v nedeľu alebo v iných dňoch pracovného voľna v roku.

Občania sú mu doteraz za jeho doterajšie služby vďační.

 

POHOSTINSTVO

 

Zariadenie je majetkom vaďovského občana Milana Hučku a nachádza sa v strede obce v smere sever – juh a návštevník ho nájde postupom po ceste vedúcej západným smerom od obecného úradu. Majiteľ a zároveň podnikateľ je vyučený v odbore kuchár – čašník a preto spĺňa kvalifikačné predpoklady v obchode s predajom tovaru na občerstvenie zákazníkov. Zariadenie prevádzkuje majiteľ v budove, ktorá kedysi slúžila pôvodným majiteľom Naďovcom ako sedliacke obydlie so všetkým čo k nemu kedysi prináležalo. V období pred prevratom v roku 1989  po vnútorných úpravách  budovy užívalo Spotrebné družstvo Jednota so sídlom v Trenčíne so zameraním na predaj nealkoholických aj alkoholických nápojov, mäsa a mäsových výrobkov. Pochopiteľne odlišný sortiment tovaru sa predával v oddelených predajniach. Pôvodne Vaďovčania chodili na pivo, na borovičku, na malinovku do krčmy, označenú tabuľou Pohostinstvo, ale vaďovskí chlapi chodili na pivo vždy len do „ šenku „ a chodia do šenku dodnes. Pokiaľ „šenkuval“ Jano Bublavý z Častkoviec pre Spotrebné družstvo Jednoty Trenčín, v „začadenom“  šenku od fajčiarov bolo plno vždy a všakovakých hostí našich aj z okolitých dedín. Veď Jano čapoval vždy lepšie pivo ako kostolanská šenkárka.

V súčasnosti sa čapuje v našom šenku zasa lepšie pivo ako v Kostolnom, ale chodí do neho menej hostí ako za Bublavého. Exteriér toho „nášho“ pohostinstva nepôsobí síce honosne, ale interiér je na úrovni zodpovedajúcej súčasným požiadavkám zákazníkov. Aj obe spoločenské miestnosti ( jedna z nich slúži pri posedení nefajčiarov) sú vybavené vhodne pre klientelu tohto jediného zariadenia v obci. Sympatickým dojmom pôsobí i priľahlý dvor vybavený stolmi a lavicami pre účelné využitie na stolovanie počas teplých jarných a letných dní. Aj nároční bratislavskí chalupári v horúcich letných dňoch navštevujú toto zariadenie bez dešpektu, ba naopak cítia sa v ňom spokojne.

Pohostinstvo v roku 2005 poskytovalo hosťom služby formou ponuky alko- i nealko- nápojov, chladených i nechladených, tvrdých i jemných. Reštauračné služby toto zariadenie neposkytuje z dôvodov malého počtu záujemcov v priebehu celého roka.

V závere poznamenávam, že šéfom, výčapníkom, čašníkom, upratovačkou, i vyhadzovačom je v jednej osobe majiteľ pohostinstva pán Milan Hučko.

 

POTRAVINY- SOKOLÍKOVÁ

 

Predajňa potravín Sokolíková je konkurenčným zariadením pre obchodnú prevádzku COOP Jednota so sídlom vo Vaďovciach iba v niektorých sortimentoch potravín najmä z dôvodov priestorových. Táto druhá obchodná jednotka potravín vo Vaďovciach bola otvorená cez letné prázdniny v roku 2005 v bytových priestoroch rodinného domu, ktorého vlastníkom je pani Sokolíková, rodená Naďová. Predajná plocha je vyčlenená v miestnosti bývalej obývačky s rozmermi 5 x 5 m a priľahlej chodby, ktorá slúži ako sklad piva a nealkoholických nápojov. Jedná sa o minipredajňu s plošne obmedzeným interiérom nevyhovujúcim pre účely obchodnej činnosti a manipulácie s potravinami. Klientela predajne je málopočetná. O poskytnutie ďalších informácií o predajni pre kroniku obce Vaďovce pani

Sokolíková nemá záujem.

 

COOP  JEDNOTA  TRENČÍN

 

je vlastníkom a súčasne aj prevádzkovateľom predajne Rozličný tovar vo Vaďovciach.

15. marca 2005 sa konala výročná členská schôdza vaďovského spotrebného družstva v zasadačke kultúrneho domu. ´

Účasť členov na schôdzi bola 19 % - ná (10 členov) z členskej základne 55.

Členkou organizácie spotrebného družstva bola i pani Eva Bačová, ktorá v roku 2004 v kruhu svojej rodiny oslavovala 100 rokov svojho života.18 dní pred konaním tejto výročnej členskej schôdze Jednoty doletela k nám smutná zvesť, že pani Bačová zomrela 25. februára 2005.

Delegovaný na túto schôdzu za COOP Jednota Trenčín SD bol Ing. Otepka, člen Predstavenstva. Vzhľadom k nízkej účasti členov družstva z Vaďoviec nesplnila schôdza predstavy členov dozorného výboru ani delegáta z Trenčína.

Správu o činnosti predniesla predsedníčka dozorného výboru (DZ) pani Jana

Masárová. Obsah správy bol veľmi stručný, pretože ani činnosť DV nebola bohatá pre nezáujem vyšších orgánov o podporu v organizovaní rôznych podujatí pre členov. S touto problematikou sa zaoberal aj Ing. Otepka a potvrdil celkový úpadok kvality práce v COOP Jednota Trenčín SD. Tento stav podľa neho zapríčinila mimoriadne silná konkurencia v obchodnom reťazci na Slovensku. LÍDL, TESCO, KAUFLAND, BILLA, HIPER MARKET svojimi cenami za ponúkaný tovar ohrozujú COOP. Aj prevádzka v týchto konkurenčných organizáciach je lacnejšia. Delegát poznamenal,

že systém fungovania spotrebných družstiev je v súčasnosti zastaralý, keď funguje od založenia v rokoch 19. storočia bez vážnejšej konkurencie.

Diskusný príspevok z pléna schôdze, že predstavenstvo Jednoty SD v Trenčíne  zaspalo pri nástupe konkurenčných obchodných firiem zo zahraničia, delegát vyjadril  čiastočný súhlas. Na ďalší diskusný príspevok, aký bol čistý zisk COOP Jednota Trenčín za rok 2004, nevedel odpovedať. Odpovedať nevedeli ani predavačky predajne Jednoty vo Vaďovciach, aký mali čistý zisk v roku 2004 ony. Otázka pre delegáta, čo znamená skratka COOP v názve družstva, nebola taktiež zodpovedaná. Posledná otázka z diskusie znela – koľko platí nájomca pán Kubalák nájom za prevádzku predajne mäsa vo Vaďovciach. Ani táto otázka nebola zodpovedaná.

5. mája 2005 bol odoslaný z Trenčína list na adresu predsedníčky DV Jednoty vo Vaďovciach pani Janky Masárovej s odpoveďami na otázky pre delegáta. Písomne uvedené odpovede podpísal aj predseda Ing. Jozef Čaňo.

Informácie o zisku predajní nepodávame. Keby bola predajňa výrazne stratová, tak ju zrušíme. Pani Kubaláková platí nájomné za prevádzku predajne mäsa pravidelne podľa platobného rozpisu.

Skratka COOP je francúzsky preklad slovenského názvu družstvo.

 

5 )   Starostlivosť o životné prostredie

 

Nie všetci občania obce sú mysľou naklonení k udržiavaniu poriadku, čistoty,

a  starostlivosti o prostredie v ktorom žijú. Ani rok 2005 nebol v tomto smere výnimkou. Obecný úrad pri všetkej snahe o plnenie výzvy a nariadenia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (SR) nedokáže ochrániť niektoré lokality i priamo v strede obce pred nezodpovednými občanmi. Starostka obce organizuje akcie v obci prostredníctvom dočasne nezamestnaných občanov, ktorí kosia v jarných  aj letných mesiacoch bujne rastúce trávy, buriny aj kroviny na rôznych miestach obce a tieto sú

popri miestnych komunikáciach, pri vodných tokoch, v školskom areáli, na detskom ihrisku v športovom areáli, vo dvore hasičskej zbrojnice, na všetkých uliciach, kde sa vyskytujú trávnaté plochy aranžované rôznymi druhmi ruží a šľachtených kvetonosných bylín. Udržiavanie kvality životného prostredia na verejných priestranstvách obce sa týmto spôsobom darilo pomerne dobre. Sústavne sa i v tomto roku vyskytovali problémy s odnášaním domového odpadu v igelitových vreciach do priekop pri „výpadových“ štátnych cestách najmä v smere do Starej Turej. Výnimkou však nie sú ani smery do Hrachovišťa a Kostolného. Predpokladá sa, že na spoločenskom neduhu tohto typu

sa nezúčastňujú len vaďovskí  „neporiadníci“. Svoj podiel na tomto znečisťovaní majú aj „dobrotníci“ jazdiaci na motorových „koňoch z okolitých obcí alebo z iných končín Slovenska a z áut možno i za jazdy vyhadzujú svoje odpady do priekop pri cestách. Chvála patrí občanom, nezamestnaným, kto v rámci verejno-prospešnej činnosti pre obec tieto odpady likvidujú.

V čom sú naši občania neospravedlniteľní v rámci ochrany životného prostredia je tá skutočnosť, že na výpadové cesty z obce do chotára, respektíve, (resp.) na ich okraje vyvážajú najnečistejší domový odpad na kárach, traktoroch a iných druhoch  vozidiel. Na ilustráciu stavu spomeniem cesty do Čabratca, Priehrady, Hája, kde sú vytvorené kopy, kôpky materiálu zmiešaného s rozbitými fľašami, pohármi, haluzinou, železnými predmetmi, hrncami, plechovkami...Dovoľujem si napísať, že ekológia vo Vaďovciach plače na jedno oko.

 

 

6)   Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť

 

V priebehu roka v obci nikto nezomrel od hladu, nevyskytovali sa žiadni bezdomovci ani miestni žobráci. Telesne postihnutým, nevládnym pacientom i osamelým občanom venovali funkcionári obce dostatočnú pozornosť.

Pri zdravotných problémoch mobilných občanov sa verejnými dopravnými prostriedkami dokázali všetci chorí aj chorľaví bez  ťažkostí stretnúť s lekárom prvého kontaktu na Poliklinike v Starej Turej, v Zdravotnom stredisku Kostolné, u súkromných lekárov v Novom Meste nad Váhom a v Myjave. Najviac pacientov bolo v priebehu roka ošetrených v Starej Turej u pani Dr. Mitanovej. Problémy pacientov spojené s poškodením chrupu riešili stomatológovia hlavne v Starej Turej, oveľa menej v Novom Meste nad Váhom. Príznačné jednanie pacientov s chorým chrupom sa objavuje v súvislosti s vaďovským rodákom – stomatológom MUDr. Vladimírom Cibulkom. Do jeho ordinácie cestujú za účelom ošetrenia chrupu vraj všetci vaďovskí poľovníci. Akoby nie, veď sám Dr. Cibulka je poľovníkom, členom vaďovského  poľovníckeho združenia. Avšak nielen poľovníci veria Dr. Cibulkovi, ktorý má ordináciu v stomatologickom pavilóne myjavskej nemocnice. Navštevujú ho aj robotníci, učitelia, študenti, kuchárky, penzisti.. v hojnom počte.  Pri návšteve všetkých praktických lekárov za účelom ošetrenia i u lekárov špecialistov podľa zákona museli pacienti povinne platiť 20,- Sk. Za hospitalizáciu v nemocnici platili pacienti za pobyt v nemocnici za každý jeden deň 50,- Sk. Pri preprave imobilných pacientov k lekárovi na ošetrenie sanitkou sa povinne platilo 2,- Sk za kilometer. Podľa platnej Ústavy Slovenskej republiky jej niektoré články garantovali pacientom bezplatné lekárske ošetrenie aj liečenie. Vláda predsedu  Dzurindu na návrh ministra Zajaca však prijala protiústavný zákon aj niekoľko noviel tohto zákona, aby pacienti tieto poplatky uhrádzali povinne s niekoľkými drobnými výnimkami.

Dárcovstvo krvi je významnou súčasťou starostlivosti o zdravie občanov pod kuratelou Ministerstva zdravotníctva SR. V našej obci má tento vysoko humánny odbor zdravotníctva dávnejšie tradície ešte z čias existencie spoločenskej organizácie ČK – červený kríž. Táto členská komunita v minulosti dokázala svojimi organizačnými schopnosťami zabezpečiť dostatočné množstvo humánne založených občanov s postojmi nanajvýš ľudsky dôstojnými. Azda tradičné myslenie týchto dobrovoľníkov vytrvalo až dodnes do doby dravého biznisu – „bitky“ o peniaze. Trinásť vaďovských darcov krvi dobrovoľne bez nároku na finančnú úhradu odovzdali v  odberovom stredisku trenčianskej nemocnice krv viac ako desaťkrát. Za tento dobročinný akt  boli bronzovou plaketou pre darcov krvi poctení – Walter Scharbert st., Michal Držík st., Rastislav Barborík, Miloslav Hletko, striebornou plaketou – Zdenko Šimovič, Tomáš Matušovič, Branislav Dlhý, Mária Dlhá, Slavomír Barborík, Vlasta Barboríková, Ľubomír Tuka, zlatou plaketou – Dušan Hučko, Ladislav Baranovič. Nakoniec všetci  menovaní boli prijatí  na zasadnutí obecného zastupiteľstva a ocenení finančnou odmenou:

bronzoví čiastkou 200,- Sk, strieborní – 500,- Sk, zlatí – 1000,- Sk. Spolu 6300,- Sk.

Poznamenávam, že odbery si v súčasnosti organizujú samostatne.

Sociálna starostlivosť bola poskytnutá rodinám Danihelovým a rodine Koubekovej bývajúcim v rodinnom dome pod d.č. 3 vo Vaďovciach. V priebehu časti jarného a letného obdobia v roku 2005 príslušníci týchto troch rodín získavali pitnú vodu na

kuchynské použitie v lokalite Hlavina na mieste vyústenia prepadového kanála patriaceho do kompletu čerpačky iba dovtedy, pokiaľ suchá jeseň nezastavila prietok vody týmto zdrojom pre obyvateľov domu č. 3. Obecný úrad vo Vaďovciach riešil tento závažný problém troch rodín tým spôsobom, že im denne umožnil zásobovať sa pitnou vodou z vodovodu obecného úradu do vyriešenia situácie. Na vysvetlenie uvádzam, že rómske rodiny neodvádzali poplatky fakturované Trenčianskou vodárenskou spoločnosťou za odber vody a preto ich uvedená spoločnosť odpojila od jej dodávky.

 

7)   Kultúrno – spoločenský život

 

Prvý názov niečoho čo spadá pod pojem kultúra je – kultúrny dom, v ktorom sa konajú skoro všetky kultúrne podujatia v obci – tanečné zábavy organizované vo viacerých podobách, napr. plesy (reprezentačné, maškarné, hasičské, športové...), karnevaly, bály, divadlá, výstavy, estrády, spoločenské posedenia, verejné zhromaždenia...

Poslednú septembrovú nedeľu v roku 2005 sa v kultúrnom dome(KD) konalo jedno zaujímavé kultúrne podujatie – Prvé BÁLEŠOVÉ  HODY. Na ich príprave sa podieľalo päť veľmi šikovných a usilovných kuchárok pod dozorom starostky A. Tukovej. Čo bolo ich povinnosťou urobiť v rámci prípravy na toto podujatie? Z darov prírody – múky, jabĺk, lekváru, tvarohu, smotany, maku a sliviek museli napiecť dvadsať  vaďovských „bálešov“. Upečené báleše posypané darmi prírody šikovné kuchárky rozniesli na stoly v sále KD a ponúkali ich svojim hosťom sediacim za stolmi. Na zapitie ponúkali kuchárky čiernu kávu „meltovicu“ len mierne osladenú. Hosťami na bálešovej hostine boli predovšetkým naši občania – gádžovia, cigáni a medzi nimi aj

bratislavskí chalupári. Túto skupinu obyvateľov z Bratislavy prilákali nielen vaďovské báleše, ale aj, vo Vaďovciach vzácny akt, udelenie  ČESTNÉHO OBČIANSTVA obce Vaďovce Ing. Králikovi z Bratislavy. Na „bálešoch“ sa zúčastnilo počtom asi 80 osôb, všetko sa zjedlo aj vypilo, hody trvali asi 90 minút a ľudia boli spokojní.

V mesiaci máji sa v KD konala slávnosť ku Dňu matiek, na ktorej pozdravili žiaci materskej a základnej školy svoje, tam prítomné, mamy vystúpeniami v kultúrnom programe. Okrem vlastných mám detí sálu KD  zaplnili babičky, tety aj z Hrachovišťa.

Starostka obce v mesiaci októbri privítala v sále KD dôchodcov – jubilantov pri príležitosti Dňa úcty k starším. Účastníkmi tohto podujatia boli, tak ako v minulých rokoch, občania pripomínajúci si v roku 2005 , 60, 65, 70, 75, 80, 85 a viac rokov života. Okrem starostky pozdravili jubilantov aj žiaci ZŠ formou vystúpenia s kultúrnym programom. Na záver stretnutia jubilantov pozvala starostka prítomných k slávnostnému obedu.

5. decembra prišiel do kultúrneho domu Mikuláš spolu s anjelom a čertom. Privítanie trojice týchto očakávaných hostí vykonali opäť žiaci MŠ a ZŠ sympatickým kultúrnym programom. Po vystúpeniach žiakov Mikuláš rozdával deťom balíčky, čert strašil zlé detičky a anjel ich utešoval. Sála KD bola zaplnená skoro do posledného miesta.

Vítanie Mikuláša je každoročne veľmi vydareným kultúrnym podujatím nielen v súvislosti s účasťou rodičov, ale hlavne svojou príjemnou atmosférou.

Cigánske bály vo vaďovskom KD nebývajú každý rok. Ten tohoročný bol pre rómsku pospolitosť zídenú nielen z Vaďoviec ale aj „zodynakál“ vraj „tip-top“. Tanec, hudba, spev, šukar- čajori, pijatika sú prijority života rómskeho obyvateľstva všade kde žijú.

Účasť na bále musí byť vždy aj keby chleba nebolo. Tancovalo a spievalo sa do roztrhania tela, skoro až do posledného dychu  po opojení „žeravým“ mokom.

 

ŠTATISTICKÉ  ÚDAJE  Z OBCE

 

K 31.12. 2005 žilo v obci 725 obyvateľov, z toho 75 Rómov

V roku 2005 sa v obci narodilo 12 detí, z toho 7 chlapcov (1 Róm)

Počet neobývaných domov v obci -60-

Počet skolaudovaných nových domov – 1

V priebehu roka zomrelo 9 osôb, z nich 4 muži

Počet cirkevných obradov – 7 , ostatné – 2

Do obce sa prisťahovalo 25 osôb

Odsťahovalo sa – 15 osôb

Počet detí s vekom do troch rokov – 30

Počet detí od troch do pätnásť rokov – 98

Počet detí od pätnásť do osemnásť rokov – 28

Počet nezamestnaných osôb k 31.l 2. 05

Počet žijúcich občanov nad šesťdesiat rokov – l43

 

 

 

8)     Duchovný a náboženský život

 

V Evanjelickom a.v. cirkevnom zbore ECAV v Kostolnom sa konali významné

udalosti, do ktorých sa zapojili aj veriaci z fílie Vaďovce.                                            24.4. 2005 sa uskutočnila slávnostná konfirmácia ôsmich konfirmandov a z nich

boli dvaja z Vaďoviec – Rastislav Mozola, narodený 27.2. 1991 v Myjave

Martin Šimovič, narodený l.3. 1991 v Myjave

30.4. 2005 bola pri krste svätom pokrstená Ivana Ábelová z Vaďoviec, narodená 16.2. 2005 v Myjave.

Pohreby s cirkevným obradom  vykonané vo Vaďovciach u zomrelých:

Pavel Hučko – 79 ročný

Anna Dingová, rodená Pavlovičová – 81 ročná

Anna Pavlovičová, rodená Hučková – 97 ročná

Vyučovania náboženskej výchovy v Základnej škole Kostolné sa zúčastňovali žiaci z Vaďoviec: Adela Ďurišová – 5.ročník

Juraj Šimovič – 7. ročník

Martin Šimovič – 9. ročník

26. 6. 2005 sa uskutočnilo v Kostolnom seniorálne stretnutie žien myjavského seniorátu s počtom 190 osôb.

Podujatia sa zúčastnili predsedníčka evanjelických žien na Slovensku Mgr. Daniela Horínková a evanjelická farárka z Bratislavy. Bola to veľká zborová slávnosť, na ktorej sa zúčastnila jedna tretina veriacich z Vaďoviec, pomáhala na nej a podporila ju.

16.10. 2005 na 21. nedeľu po Svätej Trojici sa v zbore uskutočnila najväčšia slávnosť

- inštalácia sestry farárky Mgr. Ľubice Kopincovej,

- pripomenutie 220. výročia pamiatky posvätenia chrámu božieho,

- odhalenie pamätnej tabule Jánovi a Alexandrovi Trokanovcov.

Na úspechu tejto slávnosti mali veľký podiel aj veriaci z Vaďoviec, ktorí pomáhali túto slávnosť pripraviť a finančnou zbierkou podporili toto podujatie.

1.11.05 – pietna spomienka na cintoríne vo Vaďovciach pri príležitosti sviatku

Pamiatky zosnulých za účasti starostky A. Tukovej, evanjelickej a.v. farárky Ľubice Kopincovej a rímsko-katolíckeho farára brata Ireneja Ciuttiho z Hrachovišťa.

Od 9.12.05 sa vo Vaďovciach začali konať po domácnostiach kresťanské modlitebné spoločenstvá každý piatok v počte troch až piatich žien so sestrou farárkou. Na týchto stretnutiach sa modlíme, čítame Božie slovo a modlíme sa za cirkev, obec, školstvo, rodiny a štát.

Cirkevný zbor v Kostolnom v roku 2005 poctili svojou návštevou zaujímaví ľudia

z rôznych končín sveta.

20.2.05 pricestoval do Kostolného brat farár Miloslav Velebír s rodinou až z ďalekej Austrálie, ktorý pôsobil v Kostolnom v rokoch 1988 – 1991 a zaopatroval aj fíliu Vaďovce.

22.4.05 potešila veriacich Zboru ECAV v Kostolnom návšteva zo Spojených štátov amerických (USA) a Českej republiky (ČR) menovite Timothy Bohus, Christopher Bohus, Gregory Bohus, Denisa Kolingerová s pobytom na Slovensku do 24.4.05.

16.10.05 zavítala do Kostolného pani Martha Quin z Kanady, ktorej rodokmeň pochádza z Vaďoviec a Hrašného.

K otázke Nešporov sa pani farárka Kopincová vyjadrila, že Nešpory, inak Večiereň, sú popoludňajšie alebo večerné skrátené Služby Božie, ktoré sa konajú v chráme, alebo modlitebni, zborovej sieni, či na mieste vopred dohodnutom. Keďže rím. Katolíci majú za deň 3x omšu a evanjelici len raz v týždni v nedeľu, vznikla potreba stretávať sa ešte častejšie. Preto sa v nedeľu pridali ešte jedny Bohoslužby v kratšom prevedení a nazývajú sa Nešpory. V Advente a v Pôste tieto Bohoslužby bývajú vo štvrtok

pravidelne v zborovej sieni.

Nie je teda pravda, že Nešpory bývajú vo Vaďovciach na rôznych miestach preto, lebo vaďovskí veriaci nemajú v obci kostol. Na tento druh Bohoslužieb môžu v nedeľu popoludní aj do chrámu do Kostolného alebo si ich môžu pripraviť v dôstojnom prostredí niektorej domácnosti. Pre niekoho je potrebné byť v nedeľu dvakrát v spoločenstve s Pánom Bohom. Má to väčšiu Božiu moc a prítomnosť Ducha Svätého.V roku 2005 sa  Nešpory vo Vaďovciach konali štyrikrát. Jedenkrát Nešpor bez Večere Pánovej...   s účasťou 9 žien a 1 dieťa.

Trikrát Nešpor s Večerou Pánovou... s účasťou 35 žien, l dieťa, 1 muž.

 

 

9)   Školstvo a vzdelávanie

 

 

Pojem triumvirát v latinčine znamená trojčlenný, trojica a školstvo vo Vaďovciach tvoria zasa tri zložky celodennej starostlivosti o deti predškolského a školského veku

do 10 rokov – materská škola, základná škola, školská jedáleň.

 

 

 

MATERSKÁ   ŠKOLA

 

Začiatok školského roka 2005 – 2006 otvárali malí škôlkari spolu so svojimi pedagógmi až 5. septembra. Pre niektorých nových školáčikov prvý deň od rána bez mamy bol nielen smutný, ale uplakaný, nervózny, chaotický.

K 30.6.05 navštevovalo materskú školu (MŠ) - 21 detí, k 5.9.05 – 17 detí.

K 30.6.05 počet rómskych detí – 3, k 5.9.05 prihlásené – 4 deti.

Po dopoludňajšom zamestnaní odchádzali z MŠ do 30.6.05 – 4 deti, po obede – 6 detí.

Po dopoludňajšom zamestnaní odchádzali z MŠ  k 5.9.05     - 5 detí, po obede – 5 detí.

Dochádzajúcich žiakov z obcí Hrachovište a Stará Turá bolo – 7  k 30.6., - 4 k 5.9.

Dochádzajúci rómski žiaci z Hrachovišťa      jar- 2,       jeseň – 2.

Deti z MŠ vystupovali s kultúrnym programom na oslave Dňa  matiek a vítaní Mikuláš.

Cez prázdninové obdobie boli vymaľované všetky priestory užívané MŠ, položený nový

koberec v triede MŠ, opravené skrinky na chodbe a umývadlo v triede.

Vynaložené finančné prostriedky na:

Učebné pomôcky.........2007,- Sk

Hračky..........................3181,. Sk

Údržba..................... 10 876,- Sk

–––––––––––––––––––––––––––

Spolu                         16 164,- Sk

Mnohé hračky využívajú deti ako učebné pomôcky.

Predsedníčku združenia rodičov vykonáva pani Zuzana Cibulková  po odstúpivšej

pani S. Plašienkovej. Pokladníčku vykonáva naďalej pani Dlhá.

 

ZÁKLADNÁ   ŠKOLA

 

Školský rok 2005 – 2006 bol otvorený 5. septembra.

K 1. septembru 2005 bolo do 1. ročníka prihlásených 12 žiakov. V priebehu septembra sa prisťahovali Patrik Sivák a Mária Vernarská a doplnili počet prvákov na 14.

Počet žiakov 1.- 4. ročníka k 30.6.05 bol 25,   k 1.9.05 bol 31,   k 1.10.05 bol 34.

Počet žiakov 1. – 4. ročníka v školskom klube detí (ŠKD) do 30.6.05 bol 25,   od 1.9.05 bol 29,   od 1.10.05 bol 32.

Rozdelenie žiakov 1 -  4  k 1.10.05    1. ročník – 14

2. ročník -  7

3. ročník -  7

4. ročník -  6

Počet rómskych žiakov do 30.6.05 bol – 9,   k 1.9.05 bol – 8.

Počet rómskych dievčat do 30.6.05 bol – 5,   k 1.9.05 bol – 3.

Ku zmenám v pedagogickom kolektíve v školskom  roku 2005-2006 oproti minulému školskému roku nedošlo.

S kolektívom pedagogických pracovníkov v priebehu roka spolupracoval výbor združenia rodičov k spokojnosti oboch kolektívov.

Zloženie výboru združenia rodičov: Silvia Plašienková

Dana Stančíková

Jana Caltíková

Emília Bačová

Mária Dlhá - po odchode syna Branislava do 5. ročníka v ZŠ Stará Turá odstúpila z výboru a na jej miesto bola zvolená pani Ivana  Slováčková.

Medzi najlepších žiakov l . ročníka patrili K. Dubinová, A.Schindlerová, M. Slováček

2 .       „      D. Novomestská, D. Daniehel, M. Plašienka

3 .       „       N. Polčanová, N. Parčiová

4 .       „        B. Dlhý – (dvojkár)

K 30.6.05 nenastali zmeny.

K 31.1.05 vymeškali žiaci 1.- 4. ročníka 887 vyučovacích hodín, k 30.6.05.....974 hodín

V priebehu školského roka sa na tunajšiu školu prihlásil do l. ročníka žiak zo ZŠ Krajné s povinnosťou prvý ročník opakovať. Do školy dochádzal autobusom z obce Hrachovište. V prospechu dosahoval veľmi slabé výsledky. Do druhého ročníka postúpil vekom. V správaní bol voči spolužiakom aj pedagógom agresívny. Z aktoviek spolužiakov kradol desiate, vyvolával v kolektíve žiakov hádky a bitky, učiteľkám odcudzil peňaženky s obnosom peňazí.

Od 1.9.05 bol oslobodený od dochádzky do školy. Vyučovanie navštevoval len jeden deň v týždni na dve vyučovacie hodiny, cez ktoré preberal učivo jazyka slovenského, matematiku a okrem týchto predmetov sa mu v čítaní venovala vyučujúca Fabianová.

V rámci školských aktivít pre žiakov učitelia organizovali školské kolá rôznych súťaží. Školskú pytagoriádu vyhral žiak 4. ročníka Branislav Dlhý.

Prednes poézie a prózy v I. kategórii najúspešnejšie zdolala A. Schindlerová, v II. kategórii Patrik Stančík.

V speve o zlatého kohúta v I. kategórii bola opäť najlepšia A. Schindlerová, v II.

kategórii A. Polčanová.

Vo výtvarných súťažiach sa prejavili ako talenty A. Schindlerová, K. Dubinová  a

M. Koštial.

Anička Schindlerová skončila na peknom 3. mieste v okresnom kole výtvarnej súťaže ZLATÝ   KĽÚČ, ktoré organizovala Pedagogicko psychologická poradňa v Novom Meste nad Váhom.

V rámci verejnoprospešnej činnosti v priebehu celého školského roka  žiaci zberom starého papiera od občanov zhromaždili také množstvo, že pre školu zarobili 4500,- Sk.

V septembri pripravili žiaci kultúrny program k I. obecnej slávnosti pomenovanej BÁLEŠOVÉ   HODY.

V októbri pripravili žiaci kultúrne vystúpenie pre dôchodcov, v máji na Deň matiek venovali prítomným mamám a babičkám  darčeky a kultúrny program.

Branno-športové aktivity žiakov  vyvrcholili v júni na športovej olympiáde súťažou v atletických disciplínach – behu na 50 metrov (m), skoku do diaľky, šplhu načas, hod loptičkou do diaľky.

Poznávací školský výlet sa uskutočnil na konci školského roka do Myjavy a Košarísk. Žiaci spolu s rodičmi navštívili Regionálne múzeum v Myjave, Múzeum Milana Rastislava Štefánika, evanjelický kostol a cintorín v Košariskách. Na tomto cintoríne sú pochovaní rodičia M. R. Štefánika.

Posledný júnový týždeň sa 12 žiakov, 2 učiteľky a 1 rodič stali účastníkmi letného táborenia pri poľovníckej chate v lesnom prostredí lokality NEZO. Cez deň si postavili stany, prírodu využili najmä chlapci pri indiánskych bojoch s atrapami zbraní a dievčatá sa k nim pridali s menami Rybana, Šoči. Pri táborovom ohni sa varilo, opekalo, aj spievalo. Blížil sa večer a vedúca tábora rozdeľovala deti do dvojíc na nocľah. Dievčatá mali spať v chate a chlapci v stanoch. Rozšantení „indiáni“ po západe slnka začali mať strach z ubúdania denného svetla a pribúdaním tmy. Po odchode dievčat do chaty  chlapci zosmutneli, viacerí sa rozplakali a nakoniec sa rozhodli, že ani oni v stanoch

nocovať nebudú. Nakoniec všetci táborníci prespali v chate bez strachu a iných problémov. V priebehu celého školského roka sa šikanovanie jednotlivcov v škole neobjavilo. Požadované informácie pre kroniku o prevádzkových nákladoch na školu riaditeľka neuviedla z dôvodov neinformovanosti jej samotnej.

 

10.) Údaje o činnosti Futbalového klubu vo Vaďovciach v roku 2005.

 

 

Zmeny v kádri futbalového klubu v priebehu roka 2005 ( muži / žiaci ):

Muži:

Jarná časť ročníka 2004-2005:

Zmeny v kádri – bez zmeny.

Zostava: brankár – Dušan Ochodnický, Peter Caltík

hráči – Milan Pelech, Peter Kuník, Libor Barborík, Marták Rastislav, Lopušan Miloš, Horák Leoš, Světlík Miro, Kucharovič Juraj, Klimo Rastislav, Pilát Juraj, Pilát Kamil, Sartoris Ferdinand, Bača Jaroslav, Molnár Martin

nehrajúci členovia klubu – Wondi , Bača Miroslav,

 

Jesenná časť ročníka 2005-2006:

Zmeny v kádri – noví hráči: Straka Ľubomír, Hanták Ľubomír

Zostava: brankár – Dušan Ochodnický, Bača Miroslav

hráči – Milan Pelech, Peter Kuník, Libor Barborík, Marták Rastislav, Lopušan Miloš, Horák Leoš, Světlík Miro, Kucharovič Juraj, Straka Ľubomír, Klimo Rastislav, Pilát Juraj, Pilát Kamil, Sartoris Ferdinand, Bača Jaroslav, Molnár Martin, Hanták Ľubomír

 

Žiaci:

Jarná časť ročníka 2004-2005:

Zmeny v kádri – bez zmeny.

Zostava: brankár – Mozola Rastislav, Strelník Juraj

hráči – Struhárik Ján, Šimovič Martin, Matyáš Mário, Lukáč Milan, Urban Patrik, Lepko Martin, Solovic Daniel, Petrovič Tomáš, Baranovič Lukáš, Zámek Miroslav, Zámek Marek, Škriečka Martin, Zámek Tomáš, Labudík Marek, Šimovič Juraj, Jankovský Tomáš, Bezek Daniel, Burianský Gustáv, Pišoja Lukáš, Hučko Martin, Pišoja Michal

 

Jesenná časť ročníka 2005-2006:

Zmeny v kádri – odišli do dorastu ( OŠK Kostolné „Stará Turá B“, inam ): Zámek Marek, Baranovič Lukáš, Solovic Daniel, Lukáč Milan, Strelník Juraj

- noví hráči: Lepko Martin, Petrovič Tomáš, Šedovič Adam, Masár Patrik

Zostava: brankár – Mozola Rastislav, Matyáš Mário

hráči – Struhárik Ján, Šimovič Martin, Urban Patrik, Zámek Miroslav, Škriečka Martin, Zámek Tomáš, Labudík Marek, Šimovič Juraj, Jankovský Tomáš, Bezek Daniel, Burianský Gustáv, Pišoja Lukáš, Hučko Martin, Pišoja Michal, Lepko Martin, Petrovič Tomáš, Šedovič Adam, Masár Patrik

 

Výsledková tabuľka za jarnú časť r.2005 a celkové umiestnenie klubu v súťažnom ročníku 2004-2005 ( muži / žiaci ):

Futbalový ročník 2004/2005 celkový rozpis.

 

 

Muži:

FUTBALOVÝ ROČNÍK 2004/2005, III.trieda Juh - MUŽI

FK Vaďovce

mužstvá

zápas doma

strelci gólov

zápas vonku

strelci gólov

Kostolné

6 : 0

J.Bača 3, Šimo B., Horák L., Lopušan M.

0 : 0

Hrachovište

2 : 2

Horák L

0 : 0

Bukovec

2 : 0

Lopušan M

1 : 3

Lopušan 2, J.Bača

Hrašné

4 : 0

J.Bača 3, F. Sartoris

4 : 0

Priepasné

0 : 2

4 : 1

Kmeť Peter

Vrbovce

2 : 4

Světlík M.

2 : 0

Krajné

0 : 2

3 : 2

Horák Leoš, Světlík M.

Chvojnica

0 : 1

1 : 1

J.Kucharovič

Polianka

1 : 0

R.Marták

5 : 3

Kucharovič J., Bača J. 2x

Jablonka

3 : 0

Pilát K., Molnár Martin, Kmeť P.

3 : 1

Pilát J.

Čiastočné skóre:

11: 4

9 : 7

5 : 7

6 : 16

jeseň

jar

Vyhrané zápasy doma:

3

2

Vyhrané zápasy vonku:

1

0

Vysvetlivky ( farba ):

Remíza doma/vonku:

0 / 2

1 / 1

Jarná časť:

Celkové skóre:

16 : 11

15 : 23

Jesenná časť:

Najlepší strelec:

J.Bača

Světlík M.

Umiestnenie v tabuľke:

6.

8.

Celkové umiestnenie:

8.